Návrh na prísne klimatické ciele do roku 2040 prešiel v EÚ kľúčovou dohodou

Podľa informácií agentúry Reuters dohoda zahŕňa aj možnosť využívania zahraničných uhlíkových kreditov, ktoré pokryjú približne päť percent zo stanoveného znižovania emisií. Zároveň sa štáty dohodli na odložení spustenia systému emisných povoleniek ETS2 z roku 2027 na rok 2028. Tento krok má poskytnúť viac času na prípravu domácností aj sektorov, ktoré budú novému systému podliehať.

Cieľ zníženia emisií bude v praxi znamenať výraznú transformáciu európskej ekonomiky. Európsky priemysel bude musieť do roku 2040 obmedziť svoje emisie až o 85 %, čo predstavuje jednu z najkomplexnejších dekarbonizačných výziev v moderných dejinách Európy. Súčasťou riešenia má byť aj možnosť, aby európske štáty financovali klimatické projekty v zahraničí. Tým by sa od roku 2036 pokryla časť požadovaného znižovania emisií.

Odklad systému ETS2 znamená, že nové emisné povolenky, ktoré sa budú týkať emisií CO₂ z budov a cestnej dopravy, vstúpia do platnosti o rok neskôr. Tento systém má dlhodobo podporiť prechod na čistejšie technológie, energetické úspory a ekologickejšie formy dopravy. Jeho zavedenie sa však považovalo za citlivé, najmä z dôvodu možného vplyvu na ceny energií pre obyvateľstvo.

Kým sa dohoda stane zákonom, musia ju ešte formálne potvrdiť Európsky parlament a členské štáty. Podľa Reuters však ide zvyčajne o procedúru, ktorá len potvrdí už dohodnuté znenie. Keď bude text zverejnený v Úradnom vestníku EÚ, nadobudne účinnosť po dvadsiatich dňoch. Európska komisia bude následne každé dva roky hodnotiť napredovanie členských štátov, a to na základe aktuálnych vedeckých poznatkov, technologického vývoja a konkurencieschopnosti EÚ na globálnych trhoch.

Návrh EÚ niektoré krajiny kritizovali

K navrhovanému cieľu sa pôvodne stavali kriticky viaceré krajiny vrátane Česka, ktoré žiadali jeho odklad. Napriek tomu bol začiatkom júla predstavený ako záväzný návrh Európskej komisie a po intenzívnych vyjednávaniach sa podarilo nájsť kompromis, ktorý získal podporu všetkých štátov. Prvýkrát sa v ňom počítalo aj s využívaním medzinárodných uhlíkových kreditov.

Uhlíkové kredity umožňujú krajinám či firmám kompenzovať časť svojich emisií tým, že finančne podporia ekologické projekty v rozvojových regiónoch. Môže ísť o obnovu lesov, ochranu tropických pralesov, investície do obnoviteľných zdrojov alebo projekty zachytávania uhlíka. Tento mechanizmus má pomôcť nielen pri dosahovaní klimatických cieľov, ale aj pri podpore udržateľného rozvoja v krajinách globálneho juhu.

Európska únia si už v minulosti stanovila klimatickú neutralitu do roku 2050 ako právne záväzný cieľ. Súčasťou je aj záväzok na rok 2030, podľa ktorého má EÚ znížiť čisté emisie aspoň o 55 % oproti úrovni z roku 1990. Teraz prijatá dohoda tak predstavuje ďalší krok na tejto ceste, ktorý má posilniť klimatickú odolnosť Európy a určiť smer vývoja pre nadchádzajúce desaťročia.

Ak sa cieľ pre rok 2040 podarí splniť, Európa sa ešte výraznejšie priblíži k klimatickej neutralite a zároveň môže posilniť svoju pozíciu globálneho lídra v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku. Zároveň však pôjde o obdobie výrazných zmien, ktoré ovplyvnia priemysel, domácnosti aj energetiku. Očakáva sa, že ďalšie roky budú plné zásadných rozhodnutí, investícií a technologických inovácií, ktoré určia, ako sa európsky klimatický záväzok pretaví do reality.