V Tichom oceáne sa už niekoľko rokov hromadí obrovská skládka odpadu tvorená predovšetkým z plastov, ktoré predstavujú problém pre životné prostredie. Podľa najnovších pozorovaní sa táto skládka odpadu výrazne rozrastá.
Uprostred severného Pacifiku, medzi Havajom a Kaliforniou, sa nachádza najznámejšia zóna nahromadeného morského odpadu na svete, takzvaná Veľká tichomorská odpadková škvrna.
Názov síce zvádza k predstave jedného pevného „ostrova z plastu“, realita je však iná. Nejde o súvislú plávajúcu pevninu, po ktorej by sa dalo chodiť, ale o obrovskú oblasť s vysokou koncentráciou plastov a ďalšieho odpadu, ktorý do nej zhromažďujú oceánske prúdy.
Podľa analýzy založenej na lodných a leteckých meraniach sa táto zóna rozprestiera približne na ploche 1,6 milióna štvorcových kilometrov. To je viac než tridsaťnásobok rozlohy Slovenska.
Vedci zároveň odhadli, že v oblasti pláva najmenej 79-tisíc ton plastového odpadu, pričom ide asi o 1,8 bilióna kusov plastu. Významná časť z celkovej hmotnosti pritom nepochádza z fliaš či tašiek, ale z väčších predmetov, najmä z rybárskeho vybavenia.
Práve to je jeden z najdôležitejších poznatkov posledných rokov. Hoci sa často hovorí najmä o plastoch prichádzajúcich z pevniny, vo Veľkej tichomorskej odpadkovej škvrne tvoria veľký podiel siete, laná, bóje a iná výstroj súvisiaca s rybolovom.
Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports uviedla, že najmenej 46 percent hmotnosti odpadu tvoria rybárske siete. Novšie výskumy zároveň naznačujú, že 75 až 86 percent identifikovateľných plastov v tejto oblasti možno pripísať aktivitám offshore rybolovu a akvakultúry.
Problémom nie je iba to, čo na hladine vidíme voľným okom. Množstvo plastov sa časom vplyvom slnka, tepla, vetra a vĺn rozpadá na čoraz menšie kúsky.
Tak vznikajú sekundárne mikroplasty, teda častice menšie ako päť milimetrov, ktoré v oceáne pretrvávajú veľmi dlho a môžu sa ďalej šíriť vodným stĺpcom aj potravinovým reťazcom.
NOAA upozorňuje, že mikroplasty a chemické látky viazané na plasty môžu u živočíchov spomaľovať vývoj, narúšať reprodukciu a oslabovať ich schopnosť odolávať chorobám.
Veľká tichomorská odpadková škvrna navyše nie je jediná. Odborníci hovoria o piatich veľkých oceánskych víroch, v ktorých sa odpad prirodzene koncentruje. Dva sa nachádzajú v Tichom oceáne, dva v Atlantiku a jeden v Indickom oceáne.
Práve severopacifická škvrna je však najväčšia a najznámejšia. Vzniká preto, že rotujúce prúdy, takzvané gyry, sťahujú plávajúci odpad do jednej oblasti, kde sa postupne hromadí.
Znečistenie plastmi pritom nie je problém iba ďaleko v oceáne. Podľa Programu OSN pre životné prostredie sa do vodných ekosystémov každý rok dostane 19 až 23 miliónov ton plastového odpadu. Morský odpad ohrozuje živočíchy, ekosystémy, rybolov, lodnú dopravu aj zdravie ľudí. Veľká tichomorská odpadková škvrna je preto skôr viditeľným symbolom oveľa širšieho globálneho problému než izolovanou kuriozitou v strede oceánu.