Nedostatok slnka vyriešili po svojom. Do doliny nasmerovali zrkadlá

Obyvatelia juhonórskeho mestečka Rjukan majú k dobru šesť mesiacov v roku, kedy im musí stačiť denné svetlo. Keďže je obklopené horami, zvyšných 6 mesiacov, kedy je slnko nižšie nad obzorom sa jeho svetla nedočkajú.

Mestečko leží na dne úzkeho tienistého údolia, do ktorého sa slnečné lúče dostanú len od polovice marca do konca septembra. Keď je jasné počasie, reflektory známe ako heliostaty odrážajú slnko do dediny. Tá je vzdialená od hlavného mesta asi 180 km.

Tme v zime je však už deväť rokov koniec. Odvtedy obrovské zrkadlá odrážajú slnečné svetlo z horského svahu na okraji údolia na mestské trhové námestie. Svetelnú plochu s rozlohou približne 200 metrov štvorcových v strede mesta odvtedy využíva približne 3000 obyvateľov na slnenie sa zo zimného slnka, ale aj na verejné akcie.

Podobne to majú aj v Taliansku

Nórska dedinka nie je prvá svojho druhu, ktorá prišla s takýmto nápadom. V talianskom Piemonte zrkadlá takisto v zime poskytujú slnečné svetlo tam, kde inak nezasvieti.

Do postavenia zrkadla v roku 2006 sa od polovice novembra do začiatku februára do obce nedostal ani jeden slnečný lúč. Odvtedy je námestie v centre obce osvetlené odrazenými slnečnými lúčmi a obyvatelia sa tak potešia svetlu aj počas zimy.

Zrkadlá sú riadené elektronickým systémom. V centre obce sa odráža nielen viditeľné svetlo, ale aj 80 % neviditeľného spektra. To dokonca stačí na to, aby sa dosiahlo citeľné oteplenie námestia obce.

Zrkadlá však fungujú len v zime. Počas jasných dní v lete sú vypnuté.