Nemci hľadajú, kde uložia svoj jadrový odpad. Zvažujú tri miesta

Nemecko po definitívnom odstavení jadrových elektrární zintenzívňuje hľadanie lokality pre trvalé úložisko vysoko rádioaktívneho odpadu. Spolková spoločnosť pre trvalé uloženie (BGE) najnovšie zúžila okruh možných území na približne štvrtinu rozlohy krajiny a medzi perspektívne oblasti zaradila aj tri lokality pri hraniciach s Českou republikou – Krušné hory, Šumavu a Český les. 

Jadrové elektrárne odstavila Fukušima

Rozhodnutie o odchode z jadrovej energetiky padlo v roku 2011 po havárii japonskej Fukušimy. Vtedajšia kancelárka Angela Merkelová pretlačila tzv. atómový odchod, ktorý vyvrcholil v roku 2023 odstavením posledných troch nemeckých jadrových elektrární.

Tým sa však problém jadrového paliva neskončil – iba sa presunul z elektrární k otázke, kde a ako ho bezpečne uložiť na extrémne dlhé obdobie. 

Dlhodobým cieľom je nájsť hlbinné geologické úložisko, v ktorom môže odpad zostať v bezpečí minimálne milión rokov. Do trvalého skladu má byť presunutých okolo 27-tisíc kubických metrov vysoko rádioaktívneho materiálu, ktorý vznikol za viac než 60 rokov prevádzky nemeckých jadrových elektrární. V súčasnosti je roztrúsený v 16 dočasných úložiskách po celej krajine. 

Tri hraničné regióny v hre

BGE pracuje s veľkým množstvom geologických údajov, bez priameho terénneho prieskumu. Posudzuje stabilitu hornín, ich zloženie, tesniace vlastnosti aj riziko zemetrasení. Na základe aktualizovaných dát označila za potenciálne vhodné aj tri oblasti pri českej hranici:

• Krušné hory – česko-saské pohraničie
• Šumava – česko-bavorská hranica
• Český les – oblasť medzi Šumavou a severnejšie ležiacimi územiami

Popri nich zostávajú v hre aj lokality na severe a v strede Nemecka (okolie Braunschweigu, Hannoveru, Osnabrücku, Halle či Erfurtu) a tri väčšie územia v Bádensku-Württembersku. 

Zaradeniu pohraničných regiónov do zoznamu venujú pozornosť aj české úrady, keďže prípadné úložisko v tesnej blízkosti hranice by bolo environmentálnou aj politickou otázkou minimálne stredoeurópskeho významu.

Rozhodnutie až po roku 2027, cieľom je rok 2050

Podľa šéfky BGE Iris Graffunderovej ide v tejto fáze len o „prácu od stola“. Až koncom roka 2027 má úrad predstaviť zoznam oblastí, kde sa uskutoční povrchový prieskum. Konečné rozhodnutie o konkrétnej lokalite bude na spolkovom parlamente. Cieľom je mať trvalé úložisko v prevádzke najneskôr do roku 2050. 

Proces je politicky citlivý: žiadna z regionálnych samospráv nechce niesť nálepku „smetiska pre jadro“, zároveň však platí prísny princíp, že každý štát sa má postarať o vlastný odpad – teda bez možnosti jeho vyvezenia za hranice.