Nemeckí meteorológovia varujú pred prudším otepľovaním: Do roku 2050 môže teplota stúpnuť až o 3 °C

Podľa spoločnej správy Nemeckej meteorologickej spoločnosti (DMG) a Nemeckej fyzikálnej spoločnosti (DPG) by globálna teplota mohla do polovice tohto storočia, teda už do roku 2050, vzrásť až o tri stupne Celzia. Autori upozorňujú, že takéto zrýchlenie by mohlo priniesť vážnejšie dôsledky, než aké predpokladajú doterajšie vedecké odhady.

Prezident DMG Frank Böttcher zdôraznil, že „takýto scenár nemožno vylúčiť“. A to najmä vzhľadom na rekordné teploty zaznamenané v poslednom desaťročí, extrémne teplé oceány a nárast počtu intenzívnych meteorologických javov.

Klimatológ Peter Hoffmann z Inštitútu pre výskum klimatických dopadov v Postupime poukazuje na to, že Nemecko už dnes čelí čoraz viditeľnejším zmenám. Krajinu trápia extrémne lejaky, dlhodobé suchá a opakujúce sa vlny horúčav, ktoré menia miestnu klímu a robia ju nestabilnejšou. Takéto javy sú podľa odborníkov dôkazom, že globálne otepľovanie už výrazne zasahuje aj strednú Európu.

Jedným z faktorov, ktoré môžu urýchliť otepľovanie, je pokles množstva častíc v ovzduší. Tie v minulosti odrážali časť slnečného žiarenia, čím mierne spomaľovali rast teplôt. Ďalším rizikom je oslabovanie schopnosti oceánov viazať oxid uhličitý, ktorý sa tak vo väčšej miere hromadí v atmosfére. Ak sa tieto procesy spoja, môže sa klimatický systém rýchlejšie priblížiť k tzv. bodom zlomu, za ktorými už zmeny nemusia byť vratné.

Hororový scenár nemeckých vedcov

Ak by sa scenár s trojstupňovým nárastom naplnil, dopady na Nemecko by boli zásadné. Vedci varujú, že krajina by čelila častejším a dlhším vlnám horúčav, pričom teploty by mohli miestami presahovať aj +45 °C. Takéto extrémy by priniesli viac tzv. tropických nocí, keď teplota neklesá pod 20 °C, čo by výrazne zaťažilo ľudský organizmus. Očakáva sa, že tisíce ľudí by v dôsledku horúčav každoročne zomierali, najmä seniori a osoby s chronickými ochoreniami.

Klimatické zmeny by sa nevyhli ani poľnohospodárstvu. Nepravidelné zrážky, suchá na jar a silné dažde v jeseni a zime by mohli narušiť vegetačné cykly a znížiť úrodu.

Nemecký inštitút pre hospodársky výskum (DIW) odhaduje, že ekonomické škody spôsobené klimatickou krízou by mohli do roku 2050 dosiahnuť až 900 miliárd eur. To zahŕňa nielen straty v poľnohospodárstve, ale aj škody na infraštruktúre a rast nákladov na zdravotnú starostlivosť.

Nie všetci so správou súhlasia

Správa DMG a DPG však vyvolala aj značnú kritiku. Niektorí vedci upozorňujú, že hoci takýto vývoj nemožno vylúčiť, je vysoko nepravdepodobný. Fyzik Helge Gößling z Inštitútu Alfreda Wegenera uviedol, že aby došlo k takému prudkému nárastu teplôt, muselo by nastať viacero extrémnych javov súčasne, čo považuje za málo realistické. Iní odborníci dodávajú, že krátkodobé zmeny pozorované v posledných rokoch ešte nepostačujú na potvrdenie zrýchlenia trendu globálneho otepľovania.

Podľa viacerých klimatológov súčasné modely Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) už v scenároch s vysokými emisiami počítajú so zrýchleným rastom teplôt, no nie až v takom rozsahu. Vedci preto vyzývajú k opatrnosti a zdôrazňujú potrebu ďalších analýz a meraní, aby sa dalo určiť, či sa klíma skutočne mení rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Kriticky sa k správe postavil aj denník Die Welt, ktorý ju označil za „zmes katastrofických správ“ a vyčítal jej senzacionalizmus. Podľa novinárov takéto tvrdenia môžu verejnosť skôr zneistiť než motivovať k reálnej klimatickej akcii. Napriek sporom však odborníci pripomínajú, že aj miernejší rast teplôt si vyžiada zásadné opatrenia v oblasti energetiky, hospodárstva a ochrany prírody, ak chce Nemecko zvládnuť prichádzajúce výzvy.