Nenápadné, ale nebezpečné: Tieto zvieratá pomáhajú kliešťom prenášať lymskú boreliózu

Primárnym prenášačom lymskej boreliózy u nás je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Pre lepšie pochopenie toho, ako infikuje ľudí, je dôležité pochopiť jeho životný cyklus.

Vo svojom prirodzenom prostredí žije kliešť v priemere dva až šesť rokov, počas ktorých prechádza postupnými štádiami: od larvy cez nymfu až po dospelého jedinca, ktorý rodí potomstvo. 

Aby cyklus pokračoval, každé štádium, okrem vajíčka, musí dostávať výživu z krvi hostiteľa. To mu umožňuje metamorfózu a kladenie vajíčok. Preto kliešť počas svojho životného cyklu potrebuje najmenej troch hostiteľov.

Z vajíčka sa vyliahne larva s veľkosťou menšou ako 1 milimeter. Má tri páry nôh a zvyčajne sa živí krvou malých zvierat, ako sú myši, jašterice a vtáky. Po nakŕmení spadne na zem a premení sa na nymfu, ktorá je dlhá približne 1,5 milimetra a má štyri páry nôh.

Táto forma pavúkovca sa tiež živí krvou malých cicavcov, ale občas si vyberá aj väčšie zvieratá vrátane ľudí a domácich zvierat. Až v tomto štádiu sa určí pohlavie kliešťa. Po nakŕmení krvou sa nymfa premení na dospelého jedinca.

Kliešte sú spojené s lymskou boreliózou, multisystémovým infekčným ochorením, ktoré, ak sa nelieči, môže viesť k vážnym a dlhodobým komplikáciám a v extrémnych prípadoch dokonca k smrti. Je spôsobená spirochétami (baktériami) rodu Borrelia. Odkiaľ sa však na kliešťoch vzali?

Ako sa na kliešťa dostanú baktérie rodu Borrelia?

Vajíčka kliešťov zvyčajne nie sú infikované baktériami – do tela pavúkovcov sa zvyčajne dostávajú z ich pôvodných hostiteľov, ktorými sú najčastejšie malé cicavce, ako sú myši, hraboše a spevavce.

Tieto zvieratá sú prirodzenými rezervoármi spirochét Borrelia, čo znamená, že patogén uchovávajú spôsobom dostupným pre kliešťa. Tieto zvieratá zvyčajne prechádzajú miernou, takmer asymptomatickou infekciou, ale spirochéty sa v ich krvi efektívne množia.

Keď sa objaví ďalší kliešť, baktérie sa dostanú do jeho čriev, kde zostanú v latentnom stave. Ďalšie jedlo aktivuje spirochéty, ktoré sa množia a migrujú do slinných žliaz kliešťa. Akonáhle sa začne kŕmenie, sú prenesené k ďalšiemu hostiteľovi prostredníctvom slín.

Párnokopytníky, ako sú srnky a jelene, hrajú v životnom cykle kliešťa inú úlohu. Odborníci ich nazývajú „zosilňovače“ – hoci ich pavúkovce hromadne napádajú, čo podporuje rast populácie parazitov, samotné párnokopytníky nie sú rezervoármi lymskej boreliózy. 

Ich imunitný systém sa so spirochétou vyrovnáva tak dobre, že kliešť, ktorý sa nimi živí, ich pravdepodobne baktériou nenakazí. Rezervoármi lymskej boreliózy nie sú ani ľudia. 

Riziko prenosu infekcie sa môže líšiť

Proces kŕmenia u samíc môže trvať niekoľko dní až dva týždne. Kliešť vylučuje anestetické a antikoagulačné látky do slín a vytvára takzvaný „cementový obal“, ktorý ho stabilizuje v koži. Spirochéty lymskej boreliózy využívajú tieto vlastnosti slín na ľahší vstup do hostiteľa.

Riziko prenosu spirochét sa  zvyšuje s časom kŕmenia. Za „bezpečné“ okno sa zvyčajne považuje 24 – 48 hodín, ale niektoré štúdie naznačujú, že infekcia môže nastať už po 16 hodinách.

Prerušované kŕmenie, keď kliešť zmení hostiteľa, napríklad zo psa na človeka, je obzvlášť nebezpečné. Keď už prebieha proces rozmnožovania baktérií v tele kliešťa a cesta spirochét do slinných žliaz, môže k prenosu dôjsť takmer okamžite.

Preto sa odporúča dôkladná kontrola oblečenia a tela po každej prechádzke, ako aj ochrana domácich zvierat pred kliešťami – vždy po konzultácii s veterinárom.