Neuveríte, ako vznikol tento extrémne vzácny klenot. Vedci prišli s novým objavom

Austrálski vedci, ktorí študujú nálezisko diamantov Argyle v západnej Austrálii, zistili, ako vznikol vzácny ružový diamant. Nedávne analýzy poskytli lepšie pochopenie geologických podmienok potrebných na vytvorenie týchto extrémne vzácnych klenotov a iných farebných variet týchto minerálov.

Pomocou laserov na analýzu hornín extrahovaných z ložiska Argyle výskumníci zistili, že miesto bohaté na ružové diamanty vzniklo počas rozpadu najstaršieho známeho superkontinentu, Kolumbie, nazývaného Nuna.

„Oblasť, kde sa nachádza baňa Argyle, bola akoby natiahnutá. V dôsledku toho sa v zemskej kôre vytvorili medzery, cez ktoré magma stúpala na povrch a obrazne povedané priniesla so sebou ružové diamanty," uviedol hlavný autor štúdie, doktor Hugo Olierook, výskumného inštitútu John de Laeter Center v Austrálii. Štúdiu zverejnili v časopise časopise Nature Communications.

Ložiská vzácnych diamantov

Ložiská diamantov sa nachádzajú vo vulkanických horninách, ktoré vychádzajú z hĺbky Zeme na jej povrch počas pohybu platní. Aby tieto minerály sfarbili do ružova alebo červena, musia byť vystavené silám narážajúcich tektonických platní, ktoré ohýbajú ich kryštálové mriežky.

V Argyle sa tento proces odohral asi pred 1,8 miliardami rokov, keď sa západná a severná Austrália zrazili a kedysi bezfarebné diamanty sa zmenili na ružové. Výskumný tím zistil, že ložiská Argyle sú staré 1,3 miliardy rokov a pochádzajú z čias rozpadu starovekého superkontinentu Kolumbia.

„Pomocou laserových lúčov menších ako priemer ľudského vlasu sme zistili, že Argyle je starý 1,3 miliardy rokov, o 100 miliónov rokov starší, než sa pôvodne predpokladalo, čo znamená, že pravdepodobne vznikol rozpadom starovekého superkontinentu," povedal Olierook.

Autori štúdie takisto upozornili, že rozpad Kolumbie mohol znovu otvoriť „staré spojenie“, ktoré po sebe zrážajúce sa kontinenty zanechali. Umožnili horninám s diamantmi vytvoriť veľké diamantové ložisko.