Neuveriteľný objav. Vedci našli pod Atlantickým oceánom niečo cenné

Vedci prezentovali priebežné výsledky svojej expedície, ktorú v Atlantickom oceáne absolvovali na jar tohto roka a čo by v budúcnosti mohol zamiešať kartami v celosvetovom hospodárení s vodou. Ich cieľom nebolo zlato ani ropa. Pátrali po niečom, čo sa na prvý pohľad hľadá ťažšie, no hodnota môže byť ešte vyššia.

Tím z Inštitútu oceánografie Woods Hole a Kolumbijskej univerzity teraz v laboratóriách analyzuje vzorky, ktoré priniesla májová expedícia. Odpovede na kľúčové otázky majú ukázať, či ide o zdroj, ktorý by dokázal odľahčiť vysychajúce pevninské zásoby – a to nielen v USA.

Objavili obrovské zásoby

Pod dnom Atlantického oceánu sa nachádzajú rozsiahle ložiská sladkej vody, ktoré by mohli v budúcnosti pomôcť zmierniť jej globálny nedostatok.

Vedci z Inštitútu oceánografie Woods Hole a Kolumbijskej univerzity v súčasnosti intenzívne skúmajú jej zloženie a pôvod, aby zistili, či je tento podmorský zdroj obnoviteľný a vhodný na použitie.

O existencii sladkej vody pod morským dnom sa vie už od 60. a 70. rokov minulého storočia, kedy na ňu narazili prieskumné tímy hľadajúce ropu. Skutočný prelom však nastal v roku 2019, keď vedci zmapovali obrovské ložisko pozdĺž východného pobrežia USA.

Táto vrstva vody sa tiahne v hĺbke 300 až 400 metrov pod dnom mora a má oveľa nižší obsah soli ako morská voda, čo ju približuje k štandardom pitnej vody.

V máji tohto roku vyrazila expedícia, aby odobrala vzorky sedimentov a vody, ktoré teraz skúmajú v laboratóriách. Analyzujú ich mikrobiologické zloženie, aby potvrdili, či je voda naozaj pitná.

Zisťujú pôvod a vek

Kľúčovou otázkou je vek a pôvod tohto ložiska. Brandon Dugan, koordinátor expedície, uviedol, že voda môže mať 200, ale aj 20 000 rokov. Ak by bola mladšia, naznačovalo by to, že zásoby sa priebežne obnovujú.

Starší vek by zas znamenal, že ide o obmedzený a neobnoviteľný zdroj. Odpovede by mali byť známe do šiestich mesiacov. Vedci tiež skúmajú, či voda pochádza z topiacich sa ľadovcov alebo z dažďových zrážok, čo pomôže pochopiť, ako sa zásoby tvorili.

Získané poznatky by sa mohli aplikovať aj v iných oblastiach, kde sú dôkazy o podobných podmorských zásobárňach, napríklad v Indonézii, Austrálii a Južnej Afrike.

Podľa vedcov žije takmer polovica svetovej populácie do 100 kilometrov od pobrežia, a tak by podmorské zásoby mohli na dlhé desaťročia odľahčiť vyčerpávajúce sa pevninské zdroje.

Hoci je tento objav mimoriadne sľubný, jeho využitie v praxi stojí pred mnohými prekážkami. Ťažba a transport vody by boli technologicky náročné a energeticky veľmi náročné. Okrem toho existuje riziko kontaminácie slanou vodou.

Ako zdôraznila účastníčka expedície Holly Michael, ochrana sladkej vody na pevnine zostáva naďalej najlepším riešením. Napriek tomu je hľadanie alternatív, ako sú podmorské zdroje, kľúčové pre zabezpečenie budúcnosti.