Predstavte si svet, kde hodinky strácajú význam a polnoc vyzerá ako pravé poludnie. Už túto nedeľu sa mesto ponorí do unikátneho javu, kedy slnko nezapadne neuveriteľných 83 dní.
Najsevernejšie mesto Spojených štátov, aljašský Utqiagvik, sa pripravuje na jeden z najfascinujúcejších prírodných javov planéty. Už túto nedeľu, 10. mája, sa pre jeho obyvateľov začína obdobie, kedy slnko na dlhé týždne vôbec nespí.
V nedeľu o 1:48 miestneho času slnko v Utqiagviku (v minulosti známom ako Barrow) zapadne, no už o hodinu a deväť minút neskôr, presne o 2:57, opäť vyjde nad obzor. Od tohto momentu zostane svietiť nepretržite až do 2. augusta. To znamená celkovo 83 dní, počas ktorých mesto nezažije skutočnú noc.
Ani po prvom augustovom západe slnka sa však mesto hneď neponorí do tmy. Vďaka polohe slnka tesne pod horizontom bude v oblasti pretrvávať civilný súmrak a úplná nočná tma sa vráti až 21. septembra.
Hoci má mesto neustály prísun slnečného svitu, na letné horúčavy môžu obyvatelia zabudnúť. Najteplejším mesiacom je júl, kedy sa priemerná maximálna teplota pohybuje okolo +9 °C.
V zriedkavých prípadoch môžu teploty nakrátko prekročiť hranicu +20 °C. Sneh v Utqiagviku nie je ničím výnimočným ani počas „leta“. Napríklad v júni minulého roka tu snežilo až sedem dní.
Tento unikátny cyklus, kedy sa strieda polnočné slnko v lete s polárnou nocou v zime, je spôsobený naklonením zemskej osi a blízkosťou mesta k severnému pólu. Zatiaľ čo v zime je severný pól odklonený od Slnka, čo prináša týždne tmy, počas letného slnovratu je k nemu natočený tak, že oblasti za polárnym kruhom zostávajú zaliate svetlom celých 24 hodín denne.
Pre takmer 5 000 obyvateľov Utqiagviku tak začína obdobie, kedy hodinky strácajú svoj klasický význam a o polnoci je rovnako svetlo ako napoludnie.