Ničivé tornádo z Česka nemá u nás obdobu. Budú sa tornáda vyskytovať častejšie?

V súvislosti s klimatickými zmenami si všímame stále viac extrémne výkyvy počasia a ich stále ničivejší dopad. Nielen na prírodu, ale aj na ľudské obydlia a dokonca aj zdravie a životy. 

Teraz je už jasné, že aj v našej oblasti budeme musieť počítať s veľkými extrémami. Silným suchom, ktoré sme zažili napríklad v roku 2019 alebo nárazovo hneď v roku 2020 s častými povodňami, niekedy aj niekoľko dní po sebe, ako zažili obyvatelia obce Pichne minulé leto.

Aj minulý rok sme priniesli články o niekoľkých trombách, ktoré sme mohli zazrieť na našom území a dokonca aj o vzniku tornáda. To síce nebolo také ničivé, ako to včerajšie, avšak upriamilo to pozornosť mnohých ľudí na to, či ich máme očakávať stále častejšie.

Kedy vznikne tornádo?

Tornádo je v drvivej väčšine spojené so supercelárnym typom búrok. Supercelárne búrky potrebujú na vznik špecifické podmienky, týka sa to najmä silného výškového prúdenia a zmeny smeru vetra s narastajúcou výškou a k tomu všetky ostatné faktory, ktoré treba pre vznik búrky. Mnohí si myslia, že tornádo môže vzniknúť len na nížinách, ale to nie je pravda. Práve orografia Slovenska často spôsobuje stáčanie vetra, ktoré je pre vznik superciel dôležité.

Pre vznik tornáda pri supercele je dôležitý strih vetra v najspodnejších hladinách troposféry a zároveň vysoká vlhkosť, prípadne nízka zvýšená úroveň kondenzácie (LCL). Na Slovensku je v Európskej databáze nebezpečných javov (ESWD) zaznamenaných už 25. tornád (z toho niektoré nemezocyklonálne - mimo supercely). 

Budú tornáda zosadať častejšie?

Americkí klimatológovia nenašli medzi frekvenciou vzniku tornád a globálnym otepľovaním priamu súvislosť. Pri dlhodobom porovnávaní vzniku tornád v USA a Európe nenašli žiaden zjavný trend, skôr išlo o veľké výkyvy v pozorovaniach.

Ale vďaka otepľovaniu stúpa aj vlhkosť v atmosfére, čo je dôležitý prvok pri vzniku búrok (aj supercelárnych) a teda tento indikátor môže ukazovať na možný častejší výskyt. Na druhej strane pri vyšších teplotách klesá pravdepodobnosť rýchlych zmien v rýchlosti a sile vetra, čo zas tlmí vznik tornáda. 

Zaujímavejší je však fakt, že podľa pozorovaní sa tornáda v posledných rokoch viac zhlukujú. Teda s globálnym otepľovaním môže súvisieť to, že tornáda sa budú vyskytovať skôr vo väčšom počte počas jedného dňa, jedného búrkového komplexu. To sme mali možnosť všimnúť si aj včera. Dve tornáda zaznamenali v Čechách a jedno v susednom Poľsku.