Každý rok v auguste začínajú bociany svoj dlhý let do teplých krajín Afriky, kde prečkajú zimu. Nie všetky sa však vydajú na túto cestu. Niektoré jedince ostávajú v našich končinách aj počas jesene, a občas dokonca aj zimy. Takéto prípady sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie, a to aj na Slovensku.
Podobnú situáciu zažil aj obyvateľ poľskej obce Wielkie Oczy. Ten si všimol päť bocianov na čerstvo zoranom poli aj začiatkom októbra. Ako uviedol pre TVN24, vtáky pôsobili unavene a zjavne hľadali potravu. Počasie už bolo chladné a v noci sa teploty blížili k nule. Podľa jeho slov išlo o prvý prípad, keď bociany pozoroval tak neskoro na jeseň.
Odborníci z poľskej organizácie OTOP (Ogólnopolskie Towarzystwo Ochrony Ptaków) potvrdzujú, že počet bocianov, ktoré sa pokúšajú prezimovať v strednej Európe, z roka na rok rastie. Najviac prípadov pochádza zo západných oblastí, kde sú zimy miernejšie, no pozorovania pribúdajú aj v iných regiónoch.
Tento trend sa pritom objavuje aj na Slovensku. Najmä v južných oblastiach, kde mrazy nebývajú také výrazné.
Vedci zatiaľ presne nevedia, prečo sa niektoré zdravé bociany rozhodnú neodletieť. Jednou z možných príčin je práve otepľovanie klímy, vďaka ktorému sa zimy skracujú a miernia. Ďalším dôvodom môže byť dostupnosť potravy, ktorú bociany nachádzajú aj počas chladnejších mesiacov – napríklad na skládkach odpadu, pri spracovaní živočíšnych produktov či v blízkosti ľudských sídiel.
Niektorí ľudia, ktorí bociana na jeseň či v zime zazrú, sa obávajú o jeho zdravie a pokúšajú sa mu pomôcť. Odborníci však upozorňujú, že vo väčšine prípadov to nie je potrebné.
Ako uviedla Gabriela Kułakowska z Poľskej spoločnosti na ochranu vtákov, väčšina týchto jedincov nakoniec odletí, keď sa počasie citeľne zhorší. Umelé prikrmovanie môže narobiť viac škody ako úžitku – bociany si na potravu od ľudí rýchlo zvyknú a môžu zostať aj vtedy, keď už budú podmienky nevhodné na prežitie.
Pomoc je namieste len vtedy, ak vták vykazuje zjavné známky zranenia – napríklad má zlomené alebo vykrútené krídlo, ťažko sa pohybuje či viditeľne chradne. V takom prípade je vhodné kontaktovať záchrannú stanicu pre voľne žijúce zvieratá alebo regionálnu správu ochrany prírody.
Treba tiež vedieť, že bocian, ktorý sa v zime javí „načuchraný“ alebo má rozstrapatené perie, nemusí byť chorý. Ide o prirodzený jav – vták si takto vytvára izolačnú vrstvu vzduchu medzi perím, aby lepšie udržal telesné teplo. Preto by sme nemali hneď predpokladať, že ide o zranené či oslabené zviera.
Ak teda v jeseni alebo dokonca v zime uvidíte bociana, nie je dôvod na paniku. Vplyvom meniacich sa klimatických podmienok sa takéto situácie môžu v budúcnosti objavovať častejšie. Najlepšie, čo môžete urobiť, je nechať vtáka na pokoji, nezasahovať do jeho prirodzeného správania a pozorovať ho z bezpečnej vzdialenosti.
Bociany sú mimoriadne prispôsobivé vtáky, ktoré sa dokážu vyrovnať s množstvom výziev. No práve my, ľudia, by sme mali pochopiť, že nie vždy im treba pomáhať – niekedy je najlepšou pomocou to, že ich necháme konať podľa ich inštinktov.