Nočné svietiace oblaky sa už objavujú. Toto je ideálny čas ich pozorovať
Letné mesiace, najmä jún a júl, sú ideálnym obdobím na pozorovanie jedného z najtajomnejších atmosférických javov – nočné svietiace oblaky.
Letné mesiace, najmä jún a júl, sú ideálnym obdobím na pozorovanie jedného z najtajomnejších atmosférických javov – nočné svietiace oblaky. Tieto mimoriadne vzácne oblaky sa objavujú vysoko nad zemským povrchom, až do výšky 100 kilometrov, na samotnej hranici medzi atmosférou a vesmírom.
Nočné svietiace oblaky sú ľahko rozpoznateľné podľa svojho jemného, svetelného vzhľadu. Na oblohe pripomínajú svetielkujúce prúžky, ktoré žiaria nízko nad severným horizontom krátko po západe slnka. Práve teraz, počas začiatku leta, máme najlepšiu príležitosť ich pozorovať.
Ide o oblaky, ktoré vznikajú v extrémne vysokej vrstve atmosféry zvanej mezopauza – zóna, kde teplota klesá až k mínus 100 °C. Ako vysvetľuje Damian Jabłeka, zástupca riaditeľa Planetária Sliezskeho v Chorzówe, pre tvn24.pl, tieto oblaky sú prakticky „zavesené“ na hranici kozmu a Zeme, a preto ich výskyt fascinuje vedcov aj bežných pozorovateľov.
Základom ich vzniku sú mikroskopické kryštáliky ľadu, ktoré sa tvoria na kondenzačných jadrách – malých časticiach v hornej atmosfére. Tieto častice môžu pochádzať z rôznych zdrojov, od prachových zŕn z meteoroidov, cez sopečný popol až po drobné fragmenty mikrokomét.
Ich pozorovateľnosť v lete je spôsobená tým, že po západe Slnka slnečné lúče stále osvetľujú najvyššie vrstvy atmosféry a tie kryštáliky rozptyľujú svetlo tak, že ich môžeme vidieť ako žiarivé oblaky.
Toto je ideálny čas pozorovať nočné svietiace oblaky
Zaujímavé je aj to, že farebnosť oblakov je inverzná k západu slnka – červená farba sa objavuje vyššie, zatiaľ čo modrá bližšie k horizontu. Tieto farby však nepochádzajú zo samotných oblakov, ale z efektu rozptylu svetla v rôznych vrstvách atmosféry.
Vedci si však stále kladú otázku, odkiaľ sa v takej výške berie vodná para. Jedna z najpravdepodobnejších hypotéz hovorí o tom, že oblakom môžu napomáhať aj ľudské aktivity – najmä kozmické lety.
Podľa Jabłeku sa pri štartoch rakiet do atmosféry uvoľňujú látky, ktoré môžu vytvárať kondenzačné jadrá. Tie potom môžu podporiť tvorbu týchto ľadových oblakov.
Táto teória má čoraz viac dôkazov. Ak je zvýšená aktivita v oblasti štartov rakiet, pozorujeme väčšie množstvo nočných svietiacich oblakov.
Pozorovanie týchto oblakov je možné aj zo Slovenska, najmä z oblastí bez svetelného znečistenia, kde sa po západe Slnka naskytne pohľad na severný horizont. Ich prchavý, no očarujúci vzhľad pripomína polárnu žiaru – ďalší z prírodných fenoménov, ktorý nám pripomína, ako blízko je hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom.
