Nová holandská štúdia spochybňuje zrýchľovanie stúpania hladín oceánov

Podľa analýzy, publikovanej v odbornom časopise Journal of Marine Science and Engineering, sa priemerný vzostup hladiny morí v roku 2020 pohyboval okolo 1,5 milimetra ročne. Keď sa toto tempo prenesie na celé storočie, vychádza nárast približne 15,2 centimetra. To je výrazne menej než hodnoty 3 až 4 milimetre za rok, ktoré sa často objavujú vo vedeckých štúdiách a mediálnych správach.

Hlavným autorom štúdie je holandský inžinier Hessel Voortman, ktorý v rozhovore pre portál Public priznal, že ho samotného prekvapilo, že podobnú detailnú analýzu pozorovacích dát doteraz nikto nevykonal. Podľa jeho slov začal v roku 2021 prechádzať dostupnú literatúru, aby zistil, či niekto porovnal projekcie klimatických modelov s reálnymi údajmi z mareografov. Výsledok bol prekvapujúci – takáto komplexná analýza chýbala.

Voortman sa téme nevenuje prvýkrát. Už v roku 2023 publikoval článok, v ktorom upozornil, že na pobreží Holandska nepozoruje zrýchlenie rastu morskej hladiny. Tento záver ho motivoval rozšíriť výskum do celosvetového meradla. Spolu s nezávislým výskumníkom Robom de Vosem zozbierali a zanalyzovali údaje zo zhruba 200 staníc merajúcich príliv a odliv, pričom databáza siaha minimálne 60 rokov do minulosti.

Výsledky naznačili, že v drvivej väčšine sledovaných lokalít sa tempo stúpania hladiny morí výrazne nemenilo. Konkrétne, až 95 % skúmaných miest nevykazovalo žiadne jasné známky zrýchlenia. V tých niekoľkých prípadoch, kde k zrýchleniu došlo, išlo prevažne o oblasti v tesnej blízkosti ďalších staníc, ktoré však ukazovali minimálne alebo žiadne zmeny.

Ako to je so stúpaním hladín oceánov?

Podľa Voortmana môžu byť tieto rozdiely spôsobené skôr lokálnymi faktormi než globálnymi klimatickými trendmi. Ako príklady uvádza zemetrasenia, rozsiahlu stavebnú činnosť v pobrežných oblastiach alebo postglaciálne zdvíhanie zemského povrchu. To by znamenalo, že nie všetky pozorované zmeny hladiny musia byť priamo spojené s otepľovaním planéty.

Na druhej strane však mnohé ďalšie medzinárodné vedecké práce hovoria o zrýchľovaní rastu hladiny oceánov za posledné tri desaťročia. Analýzy družicových meraní ukazujú tempo okolo 3 až 4 milimetre ročne, čo by v horizonte sto rokov znamenalo nie 15, ale až 30 až 40 centimetrov nárastu. Takýto rozdiel má zásadný význam pri plánovaní opatrení pre pobrežné oblasti ohrozené záplavami.

Rozpor medzi jednotlivými štúdiami poukazuje na to, aké zložité je presne predpovedať budúci vývoj morskej hladiny. Ovlplyvňuje ju množstvo faktorov – od topenia ľadovcov v Grónsku a Antarktíde, cez teplotnú rozťažnosť oceánov, až po lokálne geologické procesy. Vedci sa zhodujú, že potrebujeme dlhodobé, presné a nezávislé merania, aby sme pochopili, či sa tempo rastu skutočne zrýchľuje, alebo sa pohybuje v rámci prirodzených výkyvov.

Dôležité je pripomenúť, že aj keď by rýchlosť stúpania hladiny ostala na úrovni 1,5 mm ročne, za sto rokov by to znamenalo citeľný nárast. Pre nízko položené krajiny ako Holandsko, Bangladéš či malé tichomorské ostrovy môže aj 15 centimetrov navyše znamenať výrazné riziko pre infraštruktúru, poľnohospodárstvo a život obyvateľov.

Diskusia o tejto téme sa tak pravdepodobne ešte vyostrí. Na jednej strane stoja tí, ktorí poukazujú na neúprosné merania satelitov a klimatické modely naznačujúce rýchlejší rast hladiny, na druhej strane vedci ako Voortman a de Vos, ktorí upozorňujú na potrebu kriticky skúmať metodiky a odlišovať globálne trendy od lokálnych vplyvov.

V každom prípade je jasné, že otázka stúpania morských hladín zostáva jednou z najzásadnejších tém súvisiacich s klimatickou zmenou. Hoci najnovšia holandská štúdia prináša pohľad, ktorý niektoré predchádzajúce zistenia spochybňuje, nemala by byť dôvodom na podcenenie rizík. Skôr naznačuje, že vedci musia ešte dôkladnejšie skúmať, ako sa správa náš klimatický systém a ako sa na zmenách podieľajú prírodné a ľudské faktory.