Nová štúdia naznačuje, že s Golfským prúdom sa niečo deje, čo bude mať dopad na počasie v Európe. Vedci upozorňujú, že nejde síce o katastrofu, akú možno vidieť v katastrofických filmoch, ale zmena nastáva a prejavy budú výraznejšie. Čo nám hrozí?
To, čo dnes drží zimy v Británii, Írsku či časti severozápadnej Európy v oveľa miernejšom režime, sa môže v najbližších desaťročiach citeľne oslabiť. Nová štúdia publikovaná v Science Advances naznačuje, že AMOC – kľúčový atlantický systém morských prúdov, ktorého súčasťou je aj Golfský prúd – by mohol do konca tohto storočia zoslabnúť približne o polovicu.
Medzi autormi práce je aj známy klimatológ Stefan Rahmstorf.
Práve AMOC funguje ako obrovský oceánsky dopravník. Na severe Atlantiku presúva teplú vodu na sever a studenšiu vodu späť na juh.
Vďaka tomu patrí klíma západnej a severozápadnej Európy k miernejším, než by zodpovedalo jej zemepisnej šírke. Národné oceánografické centrum vo Veľkej Británii aj NOAA upozorňujú, že tento systém je pre európsku klímu mimoriadne dôležitý.
Vedci pritom zdôrazňujú, že keď sa v médiách hovorí o „kolapse Golfského prúdu“, presnejšie ide o problém širšieho systému AMOC.
Samotný Golfský prúd je len jeho časťou. Nová práca hovorí o tom, že doterajšie modely mohli riziko silného oslabenia podceňovať a že realistickejší odhad do roku 2100 sa pohybuje okolo 50 percent.
Za všetkým je mechanizmus, ktorý znie jednoducho, no jeho dôsledky sú obrovské. AMOC je citlivý na teplotu a slanosť vody. Keď sa do severného Atlantiku dostáva viac sladkej vody – či už zo zvýšených zrážok, topenia arktického ľadu alebo Grónska – povrchová voda je menej slaná a menej hustá.
Horšie sa preto ponára do hĺbky a celý oceánsky obeh slabne. Presne na tento problém upozorňujú NOAA aj britské oceánografické pracoviská.
A čo by to znamenalo pre Európu? Menej tepla prichádzajúceho z Atlantiku, väčšie výkyvy počasia, zmeny zrážkových pomerov a posuny búrok.
Národné oceánografické centrum uvádza, že slabnutie alebo kolaps AMOC by mohol viesť k ochladeniu severnej Európy, k zmene atmosférickej cirkulácie, k inému rozloženiu zrážok aj k častejším extrémom. Zároveň by sa menila aj hladina mora v častiach Atlantiku.
Dôležitý je však jeden detail: nejde o filmový scenár, v ktorom sa Európa zo dňa na deň prepadne do doby ľadovej. Vedci hovoria o procese, ktorý by sa odohrával počas desaťročí.
IPCC vo svojej hodnotiacej správe uvádza, že AMOC počas 21. storočia veľmi pravdepodobne zoslabne, no náhly kolaps pred rokom 2100 sa stále nepovažuje za očakávaný scenár.
Riziko výrazného oslabenia však zostáva reálne a práve to je pre Európu znepokojujúce.
Inými slovami: Európa možno nepríde o svoje „prírodné kúrenie“ naraz, no môže oň postupne prichádzať. A ak sa najnovšie odhady potvrdia, následky by pocítili nielen pobrežné štáty Atlantiku, ale prakticky celý európsky kontinent.