Nová štúdia zdvíha varovný prst: Hladiny oceánov stúpli viac, ako sa predpokladalo

Klimatické zmeny prinášajú celý rad dôsledkov, na ktoré sa spoločnosť postupne snaží adaptovať. Vyššie teploty, zmeny v ekosystémoch či čoraz premenlivejšie počasie sú javmi, ktoré už dnes pozorujeme a ktoré majú zásadný vplyv na život ľudí aj fungovanie prírody. Hoci prispôsobenie sa týmto zmenám môže byť finančne náročné, v mnohých prípadoch je stále možné. Oveľa väčšou výzvou však môže byť rýchle zvyšovanie hladiny morí, ktoré by mohlo zásadne ohroziť milióny ľudí žijúcich v pobrežných oblastiach.

Podľa doterajších vedeckých predpokladov hladina svetového oceánu postupne rastie a tento proces už prebieha. Očakáva sa, že do roku 2050 by mohla globálna hladina morí stúpnuť približne o 15 centimetrov. Takéto zvýšenie by samo osebe predstavovalo významné riziko pre mnohé nízko položené oblasti sveta, najmä pre ostrovné štáty a hustejšie obývané pobrežia. Nová štúdia však naznačuje, že skutočný stav môže byť ešte vážnejší, než sa doteraz predpokladalo.

Vedci upozorňujú, že veľká časť doterajších odhadov vychádzala z modelov, ktoré boli príliš zjednodušené. Tieto modely zohľadňovali najmä základné fyzikálne faktory, ako je gravitačné pole Zeme alebo jej rotácia. Hoci ide o dôležité prvky, podľa novej analýzy nepostačujú na presné určenie toho, kam až môže morská voda pri pobreží siahať.

Výskumníci z holandskej Wageningenskej univerzity tvrdia, že do výpočtov je potrebné zahrnúť aj ďalšie faktory, ktoré môžu mať významný vplyv na hladinu mora. Patria medzi ne napríklad príliv a odliv, sila a smer vetra, oceánske prúdy, teplota vody či jej slanosť. Každý z týchto faktorov síce môže pôsobiť relatívne nenápadne, no ich kombinovaný efekt môže byť výrazný. Práve súhra týchto javov totiž určuje, ako sa voda v oceánoch reálne pohybuje a ako vysoko sa môže dostať v pobrežných oblastiach.

Odborníci zdvíhajú varovný prst

Vedci svoje závery opreli o rozsiahlu metaanalýzu, teda o podrobný rozbor veľkého množstva existujúcich vedeckých prác. Preskúmali celkovo 385 recenzovaných štúdií publikovaných od roku 2010, ktoré sa venovali zvyšovaniu hladiny oceánov. Výsledky tejto analýzy ich prekvapili. Ukázalo sa totiž, že približne 90 percent skúmaných štúdií sa opieralo najmä o modelové predpoklady a nie o reálne merania z terénu.

Podľa autorov novej práce to znamená, že vedecká komunita môže v niektorých prípadoch podceňovať skutočné hodnoty zaznamenané v praxi. Modely síce dokážu poskytnúť dobrý prehľad o možnom vývoji, no ak nie sú dostatočne doplnené meraniami z reálneho prostredia, môžu viesť k podhodnoteniu skutočného nárastu hladiny mora.

Zistenia výskumníkov sú pritom pomerne alarmujúce. Podľa ich analýzy môže byť priemerná hladina mora v pobrežných oblastiach sveta približne o 30 centimetrov vyššia, než uvádzajú súčasné odhady. V niektorých regiónoch však rozdiel môže byť ešte výraznejší. Najmä v juhovýchodnej Ázii a v niektorých častiach Tichého oceánu by mohla byť skutočná hladina mora až o 90 centimetrov vyššia, než sa doteraz predpokladalo.

Takéto rozdiely môžu mať zásadné dôsledky pre budúce plánovanie ochrany pobrežných oblastí. Ak by sa hladina oceánov zvýšila približne o jeden meter, zaplavených by mohlo byť až o 37 percent viac pevniny, než naznačujú dnešné modely. Ide o obrovský rozdiel, ktorý by výrazne zmenil mapu ohrozených oblastí na celom svete.

Vedci zároveň upozorňujú, že takýto scenár by mohol ovplyvniť až 132 miliónov ľudí žijúcich v nízko položených pobrežných regiónoch. Mnohé z týchto oblastí patria medzi najhustejšie obývané na planéte a zároveň sú ekonomicky veľmi dôležité. Nachádzajú sa tam veľké prístavy, mestá aj priemyselné centrá, ktoré sú kľúčové pre globálnu ekonomiku.

Rastúca hladina mora pritom neznamená len riziko pravidelných záplav. V mnohých prípadoch môže viesť aj k postupnej strate územia, zasoleniu pôdy a zdrojov pitnej vody či k poškodeniu infraštruktúry. Pre niektoré malé ostrovné štáty by takýto vývoj mohol predstavovať existenčný problém.

Autori štúdie preto vyzývajú vedeckú komunitu, aby sa ich zisteniami zaoberala podrobnejšie. Tvrdia, že výsledky ich analýzy naznačujú možné podhodnotenie jedného z najvážnejších dôsledkov klimatickej zmeny. Ak sa tieto zistenia potvrdia aj v ďalších výskumoch, bude potrebné prehodnotiť súčasné modely aj stratégie ochrany pobrežných oblastí.

Vedci zároveň zdôrazňujú, že ďalší výskum v tejto oblasti je mimoriadne dôležitý. Presnejšie údaje o skutočnej výške hladiny oceánov môžu pomôcť lepšie pripraviť mestá a krajiny na budúce zmeny. Investície do takýchto analýz sa podľa nich oplatia, pretože umožnia včas identifikovať najohrozenejšie regióny a prijať opatrenia, ktoré môžu zmierniť budúce škody.