Nové zistenia o zosuve pôdy na Sicílii. Urýchliť ho mohlo aj zemetrasenie
Zemetrasenie s magnitúdou 5,1, ktoré zasiahlo Iónske more pri južnom Taliansku, mohlo podľa odborníkov prispieť k zosuvu pôdy v sicílskom meste Niscemi.
Zemetrasenie s magnitúdou 5,1, ktoré zasiahlo Iónske more pri južnom Taliansku, mohlo podľa odborníkov prispieť k zosuvu pôdy v sicílskom meste Niscemi. Nejde však o priamu príčinu. Geológovia upozorňujú, že pohyb plošiny je dlhodobým a prakticky nevyhnutným javom, ktorý súvisí s geologickou stavbou územia aj dlhodobým pôsobením poveternostných vplyvov.
V skorých ranných hodinách 10. januára 2026 zaznamenali seizmológovia zemetrasenie s magnitúdou 5,1 v Jónskom mori, pri pobreží Capo Spartivento v Kalábrii. Ohnisko sa nachádzalo v hĺbke približne 65 kilometrov, čo znamená, že otrasy boli citeľné na pomerne veľkom území juhu Talianska, vrátane Sicílie.
Takáto hĺbka umožňuje prenos seizmickej energie na vzdialenejšie oblasti, najmä tam, kde je podložie už geologicky oslabené. Geofyzikálne merania potvrdzujú, že zemetrasenia v tejto oblasti sa vyskytujú pravidelne, pričom väčšina je strednej magnitúdy, no aj tie môžu mať vplyv na už nestabilné terény.
Zosuv pôdy v Niscemi nebol náhodný
Krátko po zemetrasení došlo k zosuvu pôdy v oblasti Niscemi na juhu Sicílie. Odborníci však zdôrazňujú, že nejde o náhlu udalosť vyvolanú jediným impulzom. Územie je dlhodobo známe svojou nestabilitou a zosuvné procesy sa tu v rôznych formách vyskytujú už celé desaťročia. Geologická stavba podložia v kombinácii s intenzívnymi a dlhodobými zrážkami výrazne oslabuje stabilitu svahov.
Podľa geológov mohlo zemetrasenie pôsobiť ako tzv. spolupôsobiaci faktor. Seizmické vibrácie síce zosuv priamo nespôsobili, no mohli urýchliť procesy, ktoré už prebiehali. Mikroskopické trhliny v horninách, zvýšený tlak v nasýtených pôdnych vrstvách či narušenie rovnováhy svahov mohli prispieť k tomu, že sa zosuv prejavil práve v tomto období.
Kľúčovým posolstvom odborníkov je, že pohyb plošiny v oblasti Niscemi je prirodzeným a dlhodobým geologickým procesom. Ani bez zemetrasenia by sa zosuvom nebolo možné úplne vyhnúť, keďže ide o územie s vysokou mierou rizika.
Aktuálne udalosti len poukazujú na potrebu dôsledného monitorovania, obmedzenia výstavby v ohrozených oblastiach a komplexného hodnotenia rizík, ktoré zahŕňa seizmickú aj hydrologickú aktivitu. Moderné geotechnické metódy a včasné varovné systémy môžu síce zmierniť následky, no samotný proces posunu plošiny zostáva neodvrátiteľný.
