Nový rekord: nad USA bol potvrdený mega-blesk dlhý 829 kilometrov

Ako informuje in-pocasi.cz, tento blesk vznikol počas rozsiahleho búrkového systému, ktorý vtedy zasahoval územie od severovýchodného Texasu až po hranice Kansasu a Missouri. Rozsah bol taký obrovský, že dĺžka samotného blesku zodpovedá leteckej vzdialenosti medzi Prahou a Parížom. Pre porovnanie – bežné blesky majú spravidla dĺžku menej ako 15 kilometrov, čo znamená, že tento úkaz bol niekoľkonásobne dlhší než to, čo poznáme z bežných búrok.

Doterajší rekord držal výboj z 31. októbra 2018, ktorý sa odohral nad územím Argentíny a Brazílie a dosiahol 709 kilometrov. Tento výkon bol následne prekonaný 29. apríla 2020, keď nad južnými oblasťami USA vznikol blesk s dĺžkou 768 kilometrov. Nový rekord však tieto hodnoty opäť posunul – o ďalších viac ako 60 kilometrov. Podľa odborníkov sa odchýlka pri meraní dĺžky podobných extrémnych výbojov pohybuje okolo 8 kilometrov, no ani to nemení nič na fakte, že ide o doposiaľ najdlhší zaznamenaný blesk na svete.

Takéto extrémne dlhé elektrické výboje sa nazývajú „mega-blesky“ alebo v angličtine megaflashes. Tento pojem sa začal vo vedeckých kruhoch používať približne pred desiatimi rokmi, keď sa začali využívať moderné prístroje schopné zaznamenávať bleskovú aktivitu z vesmíru. Kým v minulosti boli údaje o bleskoch zbierané predovšetkým pomocou pozemných sietí detektorov, tie mali svoje limity a často nedokázali zachytiť celý priebeh extrémne dlhých bleskov.

Výrazný pokrok priniesli až geostacionárne družice novej generácie. Medzi najdôležitejšie patrí americký systém GLM (Global Lightning Mapper) na satelitoch GOES, európsky Lightning Imager na satelite Meteosat tretej generácie či čínska družica FY-4 vybavená prístrojom Lightning Mapping Imager. Tieto satelity umožňujú sledovať výboje kontinuálne, a to nad obrovskými oblasťami veľkými ako celé kontinenty. Vďaka nim je možné merať nielen polohu bleskov, ale aj ich dĺžku a trvanie s vysokou presnosťou.

Rekordný mega-blesk podrobne analyzovali

Mega-blesky sa zvyčajne viažu na tzv. medzisynoptické konvektívne systémy. Ide o rozsiahle sústavy búrok typu cumulonimbus, ktoré vytvárajú súvislé pásy intenzívnych zrážok s horizontálnym rozsahom presahujúcim 100 kilometrov. Okrem typických prehánok a búrok sú často sprevádzané aj výdatnými zrážkami z rozsiahlej vrstevnatej oblačnosti. Práve takéto podmienky nastali aj počas októbra 2017, keď sa nad centrálnymi oblasťami USA vytvoril mohutný kvázi-lineárny búrkový systém spojený s výrazným studeným frontom, ktorý sa tiahol od Minnesoty až po Texas.

Tieto systémy sú známe tým, že obsahujú obrovské množstvo energie a silné elektrické polia. Vďaka nim sa môže stať, že výboj vzniknutý v jednej časti búrky vyvolá elektrickú reakciu aj o stovky kilometrov ďalej. Takto sa môže kanál blesku rozširovať a postupovať naprieč obrovskou oblačnou masou. Výsledkom je práve jav, ktorý vedci označujú ako mega-blesk.

S týmto fenoménom súvisí aj jedno dôležité bezpečnostné riziko. Keďže výboje môžu zasiahnuť územie ďaleko od epicentra búrky, nebezpečenstvo zásahu bleskom existuje aj vo vzdialenosti desiatok kilometrov od miesta, kde prší alebo kde je najintenzívnejšia blesková aktivita. Odborníci preto odporúčajú, že ak sa búrka nachádza do vzdialenosti približne 10 kilometrov, je najlepšie vyhľadať bezpečný úkryt bez ohľadu na to, či už prší, alebo ešte nie.

Zaujímavým faktom je, že rekordný blesk z októbra 2017 bol v skutočnosti starší ako predchádzajúci oficiálne uznaný rekord z roku 2018. Na verejnosť sa dostal až po dôkladnej analýze údajov zo satelitu GOES-16, ktorý prevádzkuje americká NOAA. Tento satelit bol jedným z prvých, ktoré dokázali zaznamenať takéto extrémne javy. Overenie a potvrdenie podobných rekordov je však časovo náročný proces, pretože vedci musia detailne analyzovať rozsiahle množstvo dát a overovať ich presnosť.

Nie je pritom vylúčené, že v záznamoch z moderných satelitov sa ešte skrývajú ďalšie, možno ešte extrémnejšie blesky. Atmosféra je dynamický systém, ktorý je schopný produkovať úkazy ďaleko presahujúce naše bežné skúsenosti. Vzhľadom na to, že technológia detekcie bleskov sa neustále zlepšuje, je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budeme svedkami ďalších prekonaných rekordov.

Rekordný blesk s dĺžkou 829 kilometrov tak predstavuje nielen fascinujúcu ukážku sily prírody, ale aj dôkaz, že o atmosférických javoch sa stále máme čo učiť. Pre vedcov je tento úkaz cennou príležitosťou lepšie porozumieť procesom v búrkových systémoch a pre verejnosť je to ďalšia pripomienka toho, aké dôležité je rešpektovať búrku a nikdy nepodceňovať nebezpečenstvo bleskov.