O pár dní štartuje astronomické leto. Nastane najdlhší deň v roku a dni sa budú skracovať

Letný slnovrat označuje okamih, kedy na severnej pologuli začína astronomické leto, teda nastáva prvý letný deň z astronomického hľadiska. V tento deň je najdlhší deň a najkratšia noc.

Na severnej pologuli obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, ale výnimočne môže pripadnúť aj na iný dátum. Na južnej pologuli je to, samozrejme, opačne a v tomto okamihu nastáva zimný slnovrat.

Severný pól je v tento okamih maximálne naklonený k Slnku, ktorého svit dopadá kolmo na obratník Raka. Čím ideme severnejšie od rovníka, tým je čas slnečného svitu dlhší, na južnej pologuli je to naopak.

Za severnou polárnou kružnicou nastáva jav, ktorý sa nazýva polárny deň – slnko tu vôbec nezapadá. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárny deň len raz do roka, a to v čase letného slnovratu.

Viac ako 16 hodín denného svetla

Tohtoročný slnovrat nastáva v sobotu 21. júna o 4.42 hod. V sobotu tak bude deň najdlhší a noc najkratšia, a následne sa budú dni skracovať a noci predlžovať. 

V sobotu teda nastane najdlhší deň v roku 2025. V Bratislave napríklad slnko v tento deň vyjde o 4.51 hod. a zapadne o 20.55 hod., teda deň za vidna bude dlhý 16 hodín a 4 minúty. 

V Košiciach v tento deň nastane východ slnka o 4.32 hod. a západ o 20.41 hod. Deň za vidna v Košiciach bude mať 16 hodín a 9 minút. 

Od letného slnovratu sa dni začínajú postupne skracovať, ale spočiatku len veľmi nenápadne, doslova po sekundách a minútach – napríklad v Bratislave budú dni dlhšie  ako 16 hodín trvať až do 30. júna.

Svätojánska noc

Starí Slovania, Kelti a rôzne germánske kmene verili, že v tento deň sa dejú magické veci. Prvý letný deň sa označoval aj ako svätojánska noc v predkresťanskom období.

Jedným z najstarších dôkazov o dôležitosti letného slnovratu vo svete je Stonehenge v Anglicku. Ide o megalitickú stavba, ktorá označuje okamih letného slnovratu. Každý rok sa na tomto posvätnom mieste konajú veľké oslavy letného slnovratu.