Obloha sa v marci mení. Tu je dôvod, prečo by vás mohli najbližšie noci prekvapiť

Marec 2026 by sa mohol zapísať medzi najzaujímavejšie mesiace posledných rokov pre milovníkov nočnej oblohy. Odborníci upozorňujú, že kombinácia špecifických astronomických okolností a doznievajúcej vysokej slnečnej aktivity vytvára priaznivé podmienky na pozorovanie polárnej žiary. Ak sa pridá aj trochu šťastia, nočná obloha môže ponúknuť výnimočné divadlo.

Kľúčová bude rovnodennosť

Kľúčovým momentom bude jarná rovnodennosť na severnej pologuli, ktorá nastane 20. marca. V tomto období Slnko prechádza cez rovník a Zem je voči nemu naklonená tak, že sa zvyšuje pravdepodobnosť intenzívnejších geomagnetických javov.

Niekoľko týždňov pred a po rovnodennosti býva štatisticky vyššia šanca, že nabité častice zo slnečného vetra preniknú do zemskej atmosféry a vytvoria polárnu žiaru. To však neznamená, že svetelná šou je zaručená všade. Viditeľnosť vždy závisí od aktuálnej aktivity Slnka.

Čo je efekt rovnodennosti?

Tento jav vedci označujú ako „efekt rovnodennosti“. Opísali ho v roku 1973 výskumníci Christopher Russell a Robert McPherron v štúdii publikovanej v časopise Journal of Geophysical Research.

Podľa ich teórie môže počas marcovej a septembrovej rovnodennosti dôjsť k priaznivému usporiadaniu magnetických polí. Južne orientované magnetické pole slnečného vetra sa môže efektívnejšie prepojiť so severne orientovaným magnetickým poľom Zeme. Zjednodušene povedané, akoby sa otvorila „brána“, ktorou môžu energetické častice ľahšie prenikať do magnetosféry.

Keď tieto častice dorazia do horných vrstiev atmosféry, zrážajú sa s atómami kyslíka a dusíka. Výsledkom sú charakteristické zelené, ružové či fialové svetlá polárnej žiary.

Rozhodujúca úloha slnečnej aktivity

Tohtoročná rovnodennosť prichádza v špecifickej fáze slnečného cyklu. Slnko sa postupne vzďaľuje od svojho maxima – vrcholu približne 11-ročného cyklu aktivity, počas ktorého narastá počet slnečných škvŕn, erupcií a výronov koronálnej hmoty.

Slnečné škvrny – chladnejšie oblasti na povrchu Slnka s intenzívnym magnetickým poľom – sú hlavným indikátorom aktivity. V posledných mesiacoch ich počet postupne klesá. Tento trend naznačuje aj britský Met Office, čo znamená menej silných erupcií a menej výronov koronálnej hmoty. Práve tie sú zodpovedné za najintenzívnejšie geomagnetické búrky a výrazné polárne žiary.

Vzácna príležitosť pred pokojnejším obdobím

Centrum pre predikciu vesmírneho počasia NOAA predpokladá, že ďalší slnečný cyklus – číslo 26 – sa začne približne medzi rokmi 2029 až 2032. Toto obdobie by malo byť relatívne pokojnejšie.

Inými slovami, výraznejšie polárne žiary môžu byť v najbližších rokoch menej časté. Aj preto môže byť marec 2026 jednou z posledných výraznejších príležitostí pred nástupom slabšej fázy aktivity.

Kde a kedy sa pozerať na oblohu?

Napriek sľubným vyhliadkam je potrebné zachovať realistické očakávania. Všetko bude závisieť od toho, či sa v týždňoch okolo rovnodennosti objavia nové výrazné slnečné škvrny alebo erupcie.

Začiatkom februára napríklad mimoriadne veľká slnečná škvrna spôsobila polárnu žiaru viditeľnú aj v južnejších oblastiach Európy. Ak by sa podobná udalosť zopakovala v marci, mohli by mať šancu aj pozorovatelia v stredných zemepisných šírkach.

Ak však výrazná aktivita nepríde, polárna žiara zostane prevažne doménou severných oblastí – Škandinávie, Islandu či severnej Kanady.

Marec 2026 tak môže ponúknuť jednu z najlepších príležitostí na pozorovanie polárnej žiary za takmer desaťročie. No ako vždy pri vesmírnych javoch platí jedno: posledné slovo má naša hviezda – Slnko.