Obľúbené ovocie môže vyhynúť. Najrozšírenejšiu odrodu môže skoliť zákerná huba

Pestovanie banánov je jedným z najzaujímavejších fenoménov moderného poľnohospodárstva. Celosvetová spotreba tohto ovocia je obrovská a dopyt každoročne rastie. Banány sa pestujú vo veľkom najmä v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Ázie a Afriky, pričom ich export tvorí významnú časť hospodárstva viacerých krajín. Hoci sa môže zdať, že ide o bežné a dostupné ovocie, celý globálny trh stojí prakticky na jedinej odrode.

Tou je odroda Cavendish, ktorá tvorí až 99 percent svetového exportu banánov. Názov dostala na počesť britského šľachtica Williama Cavendisha, v ktorého skleníkoch sa v minulosti pestovali jej predchodcovia. Cavendish sa stal dominantným najmä preto, že bol odolný voči chorobe, ktorá v polovici 20. storočia zničila dovtedy najrozšírenejšiu odrodu. Dnes sa tak banány, ktoré si kupujeme v Bratislave, Prahe, Paríži či New Yorku, geneticky takmer nelíšia. Ide prakticky o identické klony.

Hoci slovo klon môže znieť futuristicky, pri banánoch nejde o laboratórnu vedu, ale o bežnú poľnohospodársku prax. Banánovník je bylina a komerčne pestované odrody nemajú životaschopné semená. Rozmnožovanie preto prebieha vegetatívne – farmári oddelia časť rastliny a zasadia ju vedľa materskej rastliny. Takto vznikajú geneticky totožné jedince. Výhodou je jednotná kvalita, chuť aj vzhľad plodov, čo je pre obchodné reťazce ideálne. Nevýhodou je však takmer nulová genetická rozmanitosť.

Práve monokultúrny spôsob pestovania predstavuje najväčšie riziko. Ak sa objaví choroba alebo škodca, na ktorý je daná odroda náchylná, môže sa šíriť mimoriadne rýchlo a zasiahnuť obrovské plochy. Rastliny nemajú genetickú variabilitu, ktorá by umožnila aspoň časti populácie prežiť. V extrémnom prípade tak môže dôjsť ku kolapsu celej produkcie. A presne takýto scenár už banánový priemysel v minulosti zažil.

Jedna odroda banánov už v minulosti vyhynula

Ešte v 50. rokoch minulého storočia dominovala svetovému trhu odroda Gros Michel. Mnohí starší ľudia si možno pamätajú, že chuť banánov bola kedysi intenzívnejšia a sladšia. Gros Michel bol robustný, dobre znášal transport a mal výraznú arómu. Jeho globálnu nadvládu však ukončila takzvaná panamská choroba, ktorú spôsobuje pôdna huba Fusarium oxysporum. Táto choroba napáda rastliny cez korene, upcháva ich cievne zväzky, spôsobuje vädnutie listov a postupné odumieranie celej rastliny.

Najväčší problém spočíva v tom, že huba prežíva v pôde dlhé roky, dokonca desaťročia. Kontaminovaná pôda sa tak stáva prakticky nepoužiteľnou pre ďalšie pestovanie náchylných odrôd. Keďže Gros Michel bol geneticky jednotný a nemal prirodzenú odolnosť voči tejto hube, ochorenie sa šírilo plantážami rýchlosťou blesku. Produkcia dramaticky klesla a pestovatelia boli nútení hľadať náhradu. Tou sa stal práve Cavendish, ktorý bol voči vtedajšiemu kmeňu huby odolný.

Hrozba panamskej choroby však nikdy úplne nezmizla. V posledných desaťročiach sa objavil nový, agresívnejší kmeň označovaný ako Tropical Race 4, skrátene TR4. Tento variant je schopný napadnúť aj odrodu Cavendish. Postupne sa rozšíril z Ázie do ďalších častí sveta a zaznamenané boli aj prípady výskytu v Latinskej Amerike. V 90. rokoch sa ochorenie objavilo v Paname a v roku 2019 bol potvrdený výskyt v Kolumbii, čo vyvolalo obavy z jeho ďalšieho šírenia do kľúčových exportných oblastí.

TR4 sa šíri najmä prostredníctvom kontaminovanej pôdy, vody, náradia či obuvi pracovníkov. Na rozdiel od mnohých iných chorôb neexistuje účinný chemický postrek, ktorý by dokázal infikovanú pôdu „vyčistiť“. Ak sa huba na plantáži usadí, prakticky neexistuje spôsob, ako ju odstrániť. Jedinou možnosťou je prísna karanténa a obmedzenie pohybu, čo však v globálnom svete nie je jednoduché.

Vedci sa obľúbené ovocie snažia zachrániť

Vedci si uvedomujú, že ak by sa TR4 masívne rozšíril do hlavných pestovateľských oblastí v Latinskej Amerike, mohlo by to mať dramatické následky pre dostupnosť banánov na svetovom trhu. Keďže Cavendish tvorí takmer celý export, jeho ohrozenie by znamenalo výrazné zdraženie a potenciálne aj dočasný nedostatok tohto ovocia. Banány by sa z bežnej položky nákupného košíka mohli opäť stať luxusnejším tovarom.

Podľa informácií zverejnených portálom Science Daily sa však vedcom podarilo identifikovať gén, ktorý by mohol zabezpečiť odolnosť voči panamskej chorobe. Tento objav predstavuje nádej pre budúcnosť banánov. Ak sa podarí tento genetický prvok využiť v šľachtiteľských programoch, mohli by vzniknúť nové odrody, ktoré si zachovajú chuť a vlastnosti Cavendishu, no zároveň budú prirodzene odolné voči nebezpečnému patogénu.

Vývoj novej odrody však nie je otázkou mesiacov. Šľachtenie a testovanie si vyžaduje roky výskumu, terénnych skúšok a hodnotenia kvality plodov. Navyše je potrebné zohľadniť aj legislatívne otázky, najmä ak by išlo o genetické úpravy. Spotrebitelia v niektorých krajinách sú voči geneticky modifikovaným plodinám skeptickí, čo môže celý proces ešte skomplikovať.

Odborníci zároveň upozorňujú, že dlhodobým riešením by mala byť väčšia diverzifikácia pestovaných odrôd. Spoliehanie sa na jediný genetický klon je z hľadiska potravinovej bezpečnosti riskantné. Podpora pestovania viacerých odrôd by síce mohla znamenať vyššie náklady a menej uniformný vzhľad plodov, no zároveň by znížila riziko globálnej katastrofy.

Budúcnosť banánov tak závisí od kombinácie vedeckého pokroku, zodpovedného prístupu pestovateľov a ochoty trhu prijať prípadné zmeny. Hoci sa dnes zdá, že banány sú lacné a dostupné pre každého, ich príbeh ukazuje, aké krehké môžu byť globálne potravinové reťazce. Ak sa nepodarí nájsť účinné riešenie, môže sa história zopakovať a najrozšírenejšia odroda banánov skončí rovnako ako Gros Michel – ako spomienka na chuť, ktorú už ďalšie generácie nepoznajú.