Grécko dnes zaznamenalo niekoľko zemetrasení. Najvýraznejšie z nich nastalo pri ostrove Kréta, ktorý patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie Slovákov.
Podľa údajov Európsko-stredomorského seizmologického centra (EMSC) došlo v sobotu 14. marca k viacerým seizmickým otrasom v rôznych častiach Grécka. Najvýraznejšie zemetrasenie zaznamenali v oblasti ostrova Kréta, no menšie otrasy sa objavili aj priamo v Grécku.
Najsilnejší otras dnešného dňa zaznamenali v oblasti Kréty. Zemetrasenie dosiahlo 4,7 magnitúdo a nastalo o 18:21 h miestneho času, u nás teda bolo o hodinu menej. Epicentrum otrasu sa nachádzalo v mori na súradniciach 34.858 a 23.281. Hypocentrum zemetrasenia bolo podľa seizmologických údajov v hĺbke približne 10 kilometrov pod zemským povrchom.
Epicentrum sa nachádzalo približne 177 kilometrov juhozápadne od mesta Irákleion, ktoré je najväčším mestom na Kréte a žije v ňom približne 137-tisíc obyvateľov. Zároveň bolo približne 55 kilometrov juho-juhozápadne od menšieho mesta Palaióchora na juhozápade ostrova, kde žije približne 2 300 obyvateľov. Keďže epicentrum bolo situované v mori pomerne ďaleko od väčších sídiel, pravdepodobnosť výraznejších škôd je nižšia.
Kréta patrí medzi najnavštevovanejšie grécke ostrovy a každoročne ju navštevujú aj tisíce slovenských turistov. Ostrov je známy nielen svojimi plážami a historickými pamiatkami, ale aj seizmickou aktivitou, ktorá je pre oblasť východného Stredomoria typická. Grécko sa totiž nachádza v jednej z najaktívnejších seizmických oblastí Európy.
Seizmická aktivita v Grécku je spôsobená pohybom tektonických platní. Africká litosférická platňa sa v tejto oblasti postupne podsúva pod Eurázijskú platňu, čo vedie k častému vzniku zemetrasení. Väčšina z nich je síce slabšia a často ich zaznamenajú len seizmografy, no občas sa objavia aj silnejšie otrasy, ktoré môžu byť citeľné pre obyvateľov.
Okrem zemetrasenia pri Kréte zaznamenali seizmológovia dnes aj ďalšie otrasy na území Grécka. Jeden z nich dosiahol 2,5 magnitúdo a nastal o 16:22 h nášho času, teda približne o hodinu skôr ako silnejšie zemetrasenie pri Kréte. Epicentrum sa nachádzalo na súradniciach 41.250 a 24.720 v severnej časti krajiny.
Tento otras bol zaznamenaný približne 19 kilometrov severozápadne od mesta Xánthi, v ktorom žije približne 48-tisíc obyvateľov. Zároveň sa nachádzal približne 100 kilometrov južne od bulharského mesta Plovdiv s populáciou okolo 340-tisíc obyvateľov. Hypocentrum zemetrasenia bolo veľmi plytké, približne 5 kilometrov pod zemským povrchom.
Ďalšie zemetrasenie zaznamenali seizmologické stanice krátko predtým, o 16:05 h nášho času. Tento otras dosiahol 2,1 magnitúdo a epicentrum sa nachádzalo na súradniciach 39.610 a 20.630 v severozápadnej časti Grécka. Hypocentrum bolo podľa dostupných údajov priamo pri povrchu, teda v hĺbke 0 kilometrov.
Epicentrum tohto slabšieho otrasu ležalo približne 20 kilometrov juhozápadne od mesta Ioánnina, ktoré má približne 65 500 obyvateľov. Zároveň bolo asi 153 kilometrov juhozápadne od mesta Lárisa s populáciou približne 144-tisíc obyvateľov. Takéto slabšie zemetrasenia zvyčajne nespôsobujú škody a často ich obyvatelia ani nepocítia.
Grécko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie krajiny v Európe a zaznamenáva približne polovicu všetkých zemetrasení na kontinente. Väčšina z nich je však slabšia a nemá výrazný dopad na obývané oblasti. Silnejšie zemetrasenia sa v tejto oblasti objavujú skôr sporadicky, no história krajiny ukazuje, že v minulosti sa tu vyskytli aj veľmi významné otrasy.
Dnešná séria zemetrasení tak opäť pripomína, že oblasť východného Stredomoria patrí medzi geologicky veľmi aktívne regióny. Aj keď aktuálne zaznamenané otrasy nepatria medzi mimoriadne silné, seizmológovia situáciu naďalej monitorujú prostredníctvom siete seizmických staníc, ktoré sledujú pohyby zemskej kôry v reálnom čase.