Obyvatelia Grindavíku sa môžu vrátiť domov. Má to však jednu podmienku

Islandská polícia v pondelok uviedla, že obyvateľom rybárskej dediny evakuovanej v dôsledku viacerých sopečných erupcií bolo umožnené vrátiť sa. Návrat je ale podľa nej na vlastné riziko. Dodala však, že dúfa, že väčšina obyvateľov tam neostane na noc a to práve kvôli zlému stavu mesta.

Evakuovaní sú už od novembra

Zhruba 4000 obyvateľov Grindavíku na polostrove Reykjanes na juhozápade Islandu museli 11. novembra prvýkrát evakuovať po stovkách zemetrasení, ktoré poškodili budovy a otvorili spôsobili trhliny na cestách.

Aktuálny príkaz na evakuáciu trvá už niekoľko týždňov. Obyvateľom a zamestnancom miestnych firiem a tým, ktorí pomáhajú miestnym, je tak opäť povolené zostať a pracovať tam 24 hodín denne.

Návrat do mesta je podmienený tým, že obyvatelia sú tam na vlastné riziko. Možnosť vrátiť sa využilo zatiaľ okolo 100 ľudí. Mnohí z obyvateľov sú však mimo svoj domov už od novembra minulého roka.

Zničená infraštruktúra mesta

Okresný policajný šéf Úlfar Lúdvíksson ale neodporúča v meste nocovať a všetkých, ktorý sa vrátia do mesta vyzval na maximálnu opatrnosť.

Nebezpečnými sú trhliny, ktoré vznikli pri erupciách či úplne zdevastovaná infraštruktúra, po tom, ako mesto zasiahli lávové prúdy z otvorených trhlín. Teplovodné potrubie zásobujúce mesto netesní, teda vykurovanie v podstate nefunguje, netečie studená voda a teda ani pitná voda.

V Grindavíku takisto nefungujú školy či škôlky a ďalšie dôležité inštitúcie.

Ničivá tretia erupcia

Posledná, tretia, erupcia na Islande bola zatiaľ najničivejšia pre mesto Grindavík. Tá začala 8. februára a tá za prvých sedem hodín vyslala odhadom 15 miliónov kubických metrov lávy.

Láva z tretej erupcie prešla kľúčovým vodovodným potrubím a odrezala horúcu vodu, ktorá sa používa aj na vykurovanie domov, v južnej časti polostrova, známej ako Sudurnes, kde žije približne 28 000 obyvateľov.

Island je domovom 33 aktívnych sopečných systémov, čo je najvyšší počet v Európe. Rozprestiera sa na stredoatlantickom hrebeni, trhline na dne oceánu oddeľujúcej euroázijskú a severoamerickú tektonickú dosku. Polostrov Reykjanes až do roku 2021 zažil 800 rokov bez erupcie.