Od ničivého požiaru na Krásnej Hôrke dnes uplynulo už 14 rokov

Hrad Krásna Hôrka, ktorý sa týči nad obcou Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava, patrí medzi najzachovalejšie a historicky najvýznamnejšie hrady na Slovensku. Dlhé desaťročia bol obľúbeným turistickým cieľom a zároveň sídlom cenných múzejných expozícií. V sobotu 10. marca 2012 sa však stal miestom katastrofy, ktorá sa v priebehu niekoľkých desiatok minút zmenila na jednu z najväčších tragédií v novodobých dejinách slovenského kultúrneho dedičstva.

Požiar vznikol popoludní pod hradným kopcom na juhozápadnom svahu. V tom čase sa tam hrali dvaja maloletí chlapci, ktorí sa pokúšali zapáliť si cigaretu. Pri manipulácii so zápalkami sa vznietila suchá tráva, ktorá bola po zime mimoriadne vysušená a veľmi náchylná na šírenie ohňa. Plamene sa v priebehu približne desiatich minút začali rýchlo šíriť po svahu smerom k hradu. Situáciu výrazne zhoršoval silný nárazový vietor, ktorý rozháňal žeravé častice a pomáhal ohňu preskakovať z jedného miesta na druhé.

Oheň sa tak veľmi rýchlo dostal až k hradbám a následne sa zachytil na drevenej šindľovej streche hradu. Práve tá sa stala hlavným dôvodom, prečo sa požiar šíril tak rýchlo. Šindle pokrývali strechy horného, stredného aj dolného hradu, teda všetky časti rozsiahleho hradného komplexu. Keď sa strechy chytili, plamene sa začali šíriť prakticky po celom objekte a v krátkom čase zachvátili veľkú časť pamiatky.

Hasiči dostali hlásenie o požiari krátko po pol druhej popoludní. Prvé jednotky Hasičského a záchranného zboru dorazili na miesto približne do desiatich minút, no už po príchode čelili dramatickej situácii. Horeli strechy všetkých častí hradu a celý svah pod ním bol zachvátený požiarom suchej trávy. Plamene šľahali vysoko do vzduchu a hustý dym bol viditeľný na kilometre ďaleko. Oheň zároveň postupoval veľmi rýchlo a hrozilo, že poškodí aj ďalšie historické časti objektu.

Hasiči bojovali s ohňom, počasím i časom

Hrad pozostáva z horného gotického hradu, stredného hradu a dolného hradu. Každá z týchto častí obsahovala množstvo drevených konštrukčných prvkov, ktoré podľahli ohňu veľmi rýchlo. Krátko po začiatku zásahu sa zrútila časť strešnej konštrukcie dolného a stredného hradu. To nielenže umožnilo ohňu šíriť sa hlbšie do interiérov, ale zároveň poškodilo hadicové vedenia, ktoré hasiči privádzali do objektu. Oheň sa tak cez okná a otvorené konštrukčné prvky dostal do vnútorných priestorov, kde sa nachádzali historické interiéry a múzejné expozície.

Obzvlášť dramatická situácia panovala v hornom gotickom hrade, ktorý bol krátko pred požiarom zrekonštruovaný a opäť sprístupnený verejnosti. Plamene tam zničili celú strechu a vážne poškodili viaceré historické miestnosti. Oheň tak zasiahlo aj priestory, ktoré patrili medzi najcennejšie časti tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Krátko po začiatku zásahu sa začala aj evakuácia zbierkových predmetov. Hasiči spolu s pracovníkmi múzea a ďalšími zložkami integrovaného záchranného systému prenášali exponáty na bezpečnejšie miesta v areáli hradu. Neskôr bola časť zbierok prevezená do depozitov Múzea Betliar a Slovenského technického múzea v Košiciach. V čase požiaru sa na hrade nachádzalo 4 229 zbierkových predmetov vrátane tých, ktoré boli uložené v depozitároch.

Zásah komplikovalo viacero faktorov. Silný vietor neustále rozfúkaval tlejúce zvyšky a hrozilo opätovné vzplanutie požiaru na svahu aj v okolí hradu. Terén bol zároveň veľmi neprístupný a strmý, čo výrazne sťažovalo pohyb techniky aj samotných hasičov. Zložité členenie hradu, množstvo úzkych schodísk, pavlačí a chodieb navyše zvyšovalo riziko, že padajúce konštrukcie poškodia hadice alebo zablokujú únikové cesty.

Necelé dve hodiny po ohlásení udalosti sa hasičom podarilo požiar lokalizovať. To znamenalo, že plamene už nekontrolovane nepostupovali ďalej, no samotný boj s ohňom zďaleka neskončil. V konštrukciách strechy, stropov a múrov totiž zostávali skryté ohniská, ktoré bolo potrebné postupne rozoberať a dohasovať. Tento proces bol mimoriadne náročný a vyžadoval si opakované vytváranie nových hadicových vedení, keďže tie pôvodné často poškodili padajúce časti konštrukcií.

Požiar spôsobil miliónové škody

Na druhý deň po vypuknutí požiaru došlo aj k zrúteniu niekoľkých úsekov hradných múrov. Tie boli oslabené vysokými teplotami a následným prudkým ochladzovaním pri hasení vodou. Hasiči preto museli postupovať veľmi opatrne a zároveň pokračovali v likvidácii skrytých ohnísk v zamurovaných drevených trámoch. Úplná likvidácia požiaru bola napokon vyhlásená až 12. marca 2012 krátko pred treťou hodinou popoludní, teda takmer tri dni po jeho vypuknutí.

Na zdolávaní požiaru sa podieľalo približne 150 profesionálnych, dobrovoľných a závodných hasičov. Nasadených bolo približne dvadsať cisternových vozidiel a množstvo ďalšej techniky. Hasiči museli riešiť aj opätovné vzplanutia spôsobené tlejúcími trámami a konštrukciami, ktoré sa ešte dlho po požiari rozžeravovali pod vplyvom vetra.

Požiar napokon zničil všetky strechy hradu a výrazne poškodil aj viaceré historické interiéry. Šindľové krytiny úplne zhoreli a veľká časť krovu bola nenávratne zničená. Oheň zároveň roztavil tri zvony v hradnej kaplnke, ktoré patrili medzi cenné súčasti zvonice. Predbežné škody boli vyčíslené približne na osem miliónov eur, pričom približne sedem miliónov eur pripadlo na samotný hrad a jeho stavebné konštrukcie.

Z celkového počtu 4 229 zbierkových predmetov bolo poškodených alebo zničených 352. Medzi nimi sa nachádzali historické zbrane, textílie, hudobné nástroje, obrazy či rôzne remeselné výrobky, ktoré dokumentovali dejiny hradu a šľachtického rodu Andrássyovcov. Odborníci však zdôrazňovali, že skutočnú hodnotu kultúrneho dedičstva nemožno vyjadriť len finančne.

Tragédia mohla byť ešte väčšia

Napriek obrovským škodám sa zásah hodnotí aj z pohľadu viacerých pozitívnych faktorov. V čase požiaru sa v hrade nenachádzali žiadni návštevníci, takže tragédia si nevyžiadala obete ani vážne zranenia. Samostatná evakuácia návštevníkov umožnila záchranným zložkám sústrediť sa na hasenie požiaru a záchranu zbierok.

Významnú úlohu zohrali aj predchádzajúce taktické cvičenia hasičov priamo v areáli hradu. Vďaka nim mali zasahujúce jednotky dobrú znalosť objektu a jeho členitého terénu. To im pomohlo rýchlejšie naplánovať prístupové trasy, vedenie hadíc aj samotnú organizáciu zásahu. Aj napriek mimoriadne náročným podmienkam sa tak podarilo zachrániť približne 90 percent zbierkového fondu hradu.

Vyšetrovanie neskôr potvrdilo, že požiar vznikol v dôsledku neopatrného zaobchádzania s otvoreným ohňom zo strany dvoch maloletých chlapcov vo veku približne 11 a 12 rokov z Krásnohorského Podhradia. Keďže vzhľadom na svoj vek neboli trestne zodpovední, nebolo možné voči nim viesť trestné konanie. Prípad však vyvolal širokú spoločenskú diskusiu o zodpovednosti rodičov aj o potrebe prevencie podobných incidentov.

Tragédia zároveň vyvolala veľký ohlas aj v zahraničí. Informácie o požiari priniesli viaceré zahraničné médiá a záujem o udalosť prejavili aj veľké medzinárodné televízie. Zničený hrad sa stal symbolom toho, aké krehké môže byť kultúrne dedičstvo a ako rýchlo ho môže zničiť aj zdanlivo banálna ľudská chyba.

Po požiari zostal hrad Krásna Hôrka dlhé roky zatvorený pre verejnosť a zmenil sa na rozsiahle stavenisko. Proces jeho obnovy sa natiahol na roky a sprevádzali ho komplikácie pri príprave projektov aj verejnom obstarávaní stavebných prác. Dominanta Gemera, ktorá bola kedysi významnou turistickou atrakciou, tak zostala dlhodobo neprístupná návštevníkom.

Požiar z 10. marca 2012 sa dodnes považuje za jednu z najväčších katastrof, ktoré postihli slovenskú národnú kultúrnu pamiatku. V priebehu niekoľkých hodín zničil strechy jedného z najkrajších stredovekých hradov na Slovensku a vážne poškodil jeho historické interiéry. Zároveň však pripomenul, aké dôležité je chrániť historické pamiatky, zodpovedne sa správať k prírode a venovať pozornosť prevencii požiarov, ktoré môžu v priebehu chvíľ zničiť to, čo vznikalo celé stáročia.