Okolo Zeme obieha „kvázimesiac“. Desiatky rokov si ho nikto nevšimol

Objav prišiel vďaka observatóriu Pan-STARRS na havajskom vulkáne Haleakala, ktoré 29. augusta zachytilo objekt pri jeho najbližšom priblížení k Zemi. Dodatočná analýza archívnych dát ukázala, že 2025 PN7 sa na obežnej dráhe podobnej Zemi pohybuje už celé desaťročia, informuje CNN. Dlhé roky zostal nepovšimnutý pre svoju malú veľkosť a slabý jas, čo znemožňovalo jeho detekciu.

Kvázimesiace sa odlišujú od takzvaných minimesiacov. Tie môžu našu planétu na čas skutočne obiehať, ako napríklad 2024 PT5, ktorý bol „družicou“ Zeme iba dva mesiace v minulom roku. Informovali sme vás o tom v tomto článku. Kvázimesiace však nikdy nevstúpia na stabilnú obežnú dráhu okolo Zeme, ale zdieľajú s ňou veľmi podobnú cestu okolo Slnka. V prípade 2025 PN7 trvá jeden obeh rovnako ako Zemi – približne 365 dní.

Podobné objekty poznáme len v malej miere. K najznámejším patrí Kamoʻoalewa, ktorý sa tiež považuje za fragment Mesiaca. Práve k nemu smeruje čínska misia Tianwen-2, ktorá má do roku 2027 priniesť vzorky materiálu späť na Zem. Ak by sa potvrdilo, že aj 2025 PN7 je úlomkom nášho Mesiaca, išlo by o ďalší kúsok skladačky v poznaní histórie Slnečnej sústavy.

Najbližšie sa 2025 PN7 dostáva k Zemi na vzdialenosť okolo 299-tisíc kilometrov, čo je len o málo menej než priemerná vzdialenosť Mesiaca. Práve počas tohtoročného priblíženia sa stal dostatočne jasným na to, aby ho moderné teleskopy zachytili. Odborníci však upozorňujú, že takéto „okná viditeľnosti“ sú veľmi zriedkavé a zvyčajne krátke.

Kvázimesiac nás bude sprevádzať ďalšie desaťročia

Veľkosť tohto nového kozmického spoločníka zostáva zatiaľ predmetom diskusií. Podľa odhadov má približne 30 metrov, no môže byť aj menší, len okolo 19 metrov. Aj napriek svojim kompaktným rozmerom je momentálne najmenším známym kvázimesiacom, ktorý sa pohybuje v tesnej blízkosti Zeme. Na rozdiel od Mesiaca však jeho obežná dráha nie je úplne stabilná – postupne sa presúva medzi zemepodobnou dráhou a takzvanou podkovovitou, ktorá ho môže zaviesť až stovky miliónov kilometrov ďaleko.

Podľa výpočtov zostane 2025 PN7 v aktuálnom blízkom obehu približne 60 rokov. Potom ho gravitačné sily Slnka opäť odtiahnu do vzdialenejšej podkovovitej dráhy. Aj keď sa k Zemi približuje na relatívne krátke vzdialenosti, podľa odborníkov nepredstavuje žiadnu hrozbu nárazu. Kvázimesiace a minimesiace zvyčajne nepredstavujú kolízne riziko a ich dráhy sú dobre pochopené.

Otázkou však zostáva pôvod tohto objektu. Španielsky astronóm Carlos de la Fuente Marcos, ktorý sa výskumom zaoberal a publikoval ho začiatkom septembra v odbornom časopise Research Notes of the American Astronomical Society, predpokladá, že 2025 PN7 pochádza zo skupiny asteroidov nazývaných Arjuna. Nejde o klasický pás medzi Marsom a Jupiterom, ale o malé telesá so slnečnými dráhami podobnými tej našej. Podľa astronóma sa do nej mohli dostať aj fragmenty vyvrhnuté pri impaktoch na Mesiaci.

Aj keď je zatiaľ málo údajov o jeho zložení, odborníci si myslia, že ide o prirodzený skalnatý objekt. Občas sa síce v tesnej blízkosti Zeme objavia aj staré družice či zvyšky rakiet, no podľa vývoja dráhy možno pomerne spoľahlivo rozlíšiť, či ide o prírodný alebo umelý pôvod. V prípade 2025 PN7 je scenár s ľudským odpadom prakticky vylúčený.

Význam podobných objavov je podľa astronómov veľký. Kvázimesiace poskytujú jedinečný pohľad na dynamiku Slnečnej sústavy a zároveň predstavujú lákavé ciele pre budúce vesmírne misie. Sú relatívne blízko, dostupné s menšími nákladmi a môžu poslúžiť ako testovacie polia pre nové technológie či dokonca zdroj materiálu. Ak sa ukáže, že 2025 PN7 je skutočne úlomkom Mesiaca, otvorí to cestu k ďalšiemu skúmaniu vzniku a vývoja našej planéty i jej prirodzeného satelitu.

Objav nového kvázimesiaca tak pripomína, že aj v našej „kozmickej záhrade“ stále existujú tajomstvá, ktoré čakajú na odhalenie. Astronómovia sú presvedčení, že podobných objektov môže byť v blízkosti Zeme viac, no vďaka svojej nenápadnosti zostávajú skryté. 2025 PN7 je zatiaľ najnovším dôkazom toho, že Slnečná sústava je stále plná prekvapení.