Otepľuje sa, no napriek tomu zažívame extrémnu zimu? Paradox, ktorý má logické vysvetlenie
Znie to ako vedecký vtip, no realita je oveľa vážnejšia.
Znie to ako vedecký vtip, no realita je oveľa vážnejšia. Aj keď sa naša planéta globálne otepľuje, prudké vlny mrazov nás môžu prekvapovať čoraz častejšie.
Možno ste už aj vy počuli mätúcu vetu, že „je chladnejšie, pretože je teplejšie“, čo na prvý pohľad znie ako nezmysel, no v skutočnosti ide o kľúčový mechanizmus zmien v našej atmosfére.
Globálne otepľovanie totiž neznamená, že zima a mrazy zo dňa na deň zmiznú, ale skôr to, že celková rovnováha atmosféry sa narúša a mení svoje zabehnuté fungovanie. Hlavným vinníkom tohto javu je tzv. arktické zosilnenie, keďže Arktída sa otepľuje oveľa rýchlejšie než zvyšok planéty, čím sa zmenšuje teplotný rozdiel medzi pólmi a miernym pásmom.
Vysvetlenie je logické
Práve tento kontrast je motorom, ktorý poháňa atmosférickú cirkuláciu, a keď sa oslabí, prúdenie okolo pólu začne meandrovať a vlniť sa podobne ako rieka v nížine.
Táto zvlnená cirkulácia následne umožňuje, aby sa bariéry polárneho vortexu ľahšie narušili, čo otvára bránu mrazivému arktickému vzduchu, ktorý potom nerovnomerne a prudko vteká hlboko na juh do stredných zemepisných šírok.
Paradoxne tak v teplejšej klíme nebudeme zažívať celkovo nižšie teploty, ale budeme čeliť čoraz nepravidelnejším a lokálne extrémne intenzívnym vlnám chladu, ktoré sa striedajú s obdobiami nezvyčajného tepla.
Planéta sa síce ako celok naďalej otepľuje, no mechanizmy, ktoré kedysi držali arktický mráz bezpečne na severe, sú čoraz krehkejšie, čo prináša chaos do nášho tradičného vnímania ročných období.
Polárny vír a otepľujúca sa Arktída teda vo všeobecnosti spôsobujú, že zimné extrémy sú nevyspytateľnejšie než kedykoľvek predtým a prečo teplejšia atmosféra paradoxne uvoľňuje cestu arktickému chladu priamo do našich končín.
