Podľa niektorých vedcov sme na prahu zmeny magnetických pólov Zeme, ku ktorým by mohlo dôjsť už čoskoro, ale aký to bude mať vplyv na náš život? Prežijú prepólovanie Zeme ľudia?
Vedci už niekoľko rokov sledujú geomagnetické pole Zeme, ktoré sa začína správať zvláštne. Hrozí nám však niečo? Je to len strašenie alebo sa skutočne blíži významná udalosť, ktorá môže mať dopad na život na našej planéte?
Podľa vedcov by prepólovanie Zeme mohlo nastať už o niekoľko rokov, no podľa vedcov, ktorý sa vyjadrili pre portál space.com by to nemuselo pre ľudský život predstavovať katastrofu.
Magnetické pole Zeme je jeden z najdôležitejších prvkov, ktoré nás chránia. Funguje ako štít, ktorý odráža slnečný vietor, žiarenie a nabité častice, ktoré by inak postupne rozoberali našu atmosféru. Bez tohto poľa by boli podmienky na Zemi podobné tým, aké vidíme na planétach bez magnetosféry.
Tento štít však nežije v stabilnom stave. Vzniká v pohyblivom vonkajšom jadre, kde prúdia masy roztaveného železa pripomínajúce var vody v hrnci.
V týchto víroch sa presúvajú elektrické náboje, ktoré vytvárajú magnetické pole. Keď sa prúdenie v jadre zmení, mení sa aj sila a orientácia poľa. A to je dôvod, prečo sa magnetické póly v histórii Zeme už mnohokrát preklopili.
V priemere raz za 200 000 až 300 000 rokov. Posledné stabilné preklopenie prebehlo pred 780 000 rokmi, čo je dôvod, prečo mnohí hovoria, že „meškáme“. Periodicita však nie je presná. Niekedy sa preklopenie odohrá skôr, inokedy Zemi trvá dlhé obdobie, kým k nemu dôjde.
Existujú aj krátke epizódy. Pred 41 000 rokmi prebehlo rýchle, dočasné preklopenie, ktoré trvalo len 250 rokov. Po tejto epizóde sa pole vrátilo do pôvodnej polohy.
V posledných tisíc rokoch magnetické pole citeľne oslabilo. Niektoré teórie tvrdia, že pred preklopením pole klesá na veľmi nízke hodnoty, čo by naznačovalo, že zmena môže byť na obzore. Pravda však nie je jednoznačná. Magnetické pole v minulosti viackrát slablo a nakoniec sa zotavilo bez reverzie.
Zaujímavý je aj pohyb severného magnetického pólu. V priebehu niekoľkých desaťročí zrýchlil z približne 15 km za rok na viac než 50 km za rok a dokonca prekročil medzinárodnú dátumovú hranicu. Zmeny sú také rýchle, že musel byť skôr aktualizovaný aj celosvetový magnetický model, ktorý používajú navigačné systémy a letectvo.
Reverzia nie je náhla udalosť. Trvá stovky až tisíce rokov a planéta prechádza obdobím slabého a chaotického magnetického poľa. Objavujú sa lokálne mini póly a hranice medzi nimi sa neustále presúvajú. Ide o dlhú, postupnú zmenu.
Pre ľudí na Zemi by šlo o zmenu, ktorú by civilizácia zvládla. Zvýšilo by sa množstvo žiarenia dopadajúceho na horné vrstvy atmosféry, čo by bolo problémom najmä pre satelity, pilotov a astronautov. Povrch planéty by však zostal relatívne bezpečný, pretože hlavná ochrana pred žiarením je atmosféra, nie magnetické pole.
Najväčšou výzvou by bola technológia. Slabšie pole znamená, že slnečné búrky by mali väčšiu šancu narušiť elektrické siete, GPS, telekomunikačné systémy a satelity. V extrémnom scenári by mohli nastať rozsiahle výpadky elektriny alebo problémy v komunikácii. Nepredstavuje to kolaps civilizácie, ale určite by to bol tlak na energetiku a infraštruktúru.
Súčasne by sa polárna žiara objavovala omnoho južnejšie než dnes. Svetlá, ktoré sú typické pre polárne oblasti, by bolo možné sledovať v Európe, USA či dokonca v Afrike. Zvieratá, ktoré sa spoliehajú na magnetické pole pri migráciách, by potrebovali čas na prispôsobenie. Z minulých reverzií však nepochádza dôkaz o masových úhynoch.
Zem už zažila stovky preklopení a život nimi bez problémov prešiel. Neexistuje priama súvislosť medzi reverziami a masovými vymieraniami. Najväčší rozdiel oproti minulosti je ten, že dnes máme technológie, ktoré sú na magnetosféru citlivé. To je aj hlavný zdroj obáv, no zároveň aj niečo, na čo sa dá pripraviť. Satelity možno lepšie tieniť, energetické siete posilniť a navigáciu upraviť.
Keby preklopenie začalo zajtra, nebol by to nárazový šok. Bolo by to dlhé obdobie zmeny, ktoré by pozorovali celé generácie.