Ozón má väčší vplyv na otepľovanie, než sa doteraz predpokladalo

Výskum vedcov z Univerzity v Readingu odhalil, že ozón by mohol v nasledujúcich desaťročiach prispieť k otepľovaniu oveľa viac, než sa očakávalo. Tento poznatok posúva ozón na druhú priečku medzi najvýznamnejšími skleníkovými plynmi – hneď za oxid uhličitý, pričom predbehne aj metán.

Montrealský protokol z roku 1987 priniesol prvú veľkú globálnu dohodu, ktorá zakázala výrobu a používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ako sú CFC a HCFC. Tento krok sa považuje za jeden z najväčších úspechov v oblasti medzinárodnej environmentálnej spolupráce. Vďaka nemu sa ozónová vrstva začala postupne zotavovať a predpokladá sa, že do polovice 21. storočia sa diera nad Antarktídou výrazne zmenší.

Lenže tento pozitívny vývoj má aj svoju odvrátenú stranu. Podľa novej štúdie môžu zmeny v ozónovej vrstve v kombinácii so znečistením ovzdušia spôsobiť, že planéta sa bude otepľovať až o 40 % viac, než sa doteraz odhadovalo. Výpočty ukazujú, že v rokoch 2015 až 2050 prispeje ozón k otepľovaniu hodnotou 0,27 wattu na meter štvorcový.

To znamená, že aj keď zákaz CFC a HCFC obmedzil množstvo skleníkových plynov v atmosfére, samotná obnova ozónovej vrstvy bude viesť k ďalšiemu zadržiavaniu tepla. Výsledný efekt tak oslabí klimatické benefity, ktoré sa očakávali od úplného vyradenia týchto plynov.

Počítačové modely a scenáre budúcnosti

Vedci použili pokročilé počítačové modely na simuláciu vývoja atmosféry do polovice tohto storočia. Vyšli zo scenára, ktorý predpokladal postupné vyraďovanie CFC a HCFC, no zároveň relatívne slabú implementáciu opatrení na znižovanie znečistenia ovzdušia.

Výsledky ukázali, že obnova ozónovej vrstvy síce plní svoj hlavný účel – chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením – no z klimatického hľadiska prináša aj nečakané dôsledky. Ozón ako skleníkový plyn zadržiava časť infračerveného žiarenia, čo znamená dodatočné otepľovanie.

Ďalším faktorom je, že opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia znižujú tvorbu prízemného ozónu. Stratosférická obnova však prebieha nezávisle od toho a bude pokračovať celé desaťročia. To vytvára nevyhnutný scenár ďalšieho rastu teploty, ktorý bude nutné zohľadniť pri klimatických prognózach.

Dva typy ozónu a ich rozdielne vplyvy

Pochopenie problému komplikuje fakt, že ozón neexistuje len v jednej podobe. Rozlišujeme stratosférický ozón, ktorý tvorí ochrannú vrstvu vo výškach do 50 kilometrov nad zemou, a prízemný ozón, ktorý vzniká pri znečistení ovzdušia.

Stratosférický ozón je pre život nevyhnutný, pretože absorbuje ultrafialové žiarenie a tým chráni organizmy na Zemi. Jeho úbytok v minulosti spôsoboval problémy najmä v oblasti Antarktídy, kde dochádzalo k narušeniu atmosférickej cirkulácie. Hoci nie je priamym skleníkovým plynom, jeho prítomnosť nepriamo ovplyvňuje klimatické procesy.

Prízemný ozón je však úplne iný prípad. Vzniká kombináciou oxidov dusíka, prchavých organických zlúčenín a slnečného žiarenia – teda ako výsledok fotochemického smogu. Tento typ ozónu je významným skleníkovým plynom a priamo prispieva k zadržiavaniu tepla.

Ozón ako zdravotná aj klimatická hrozba

Nadbytok prízemného ozónu je nielen klimatickým problémom, ale aj závažným zdravotným rizikom. Vysoké koncentrácie môžu spôsobovať respiračné ťažkosti, zhoršovať astmu či vyvolávať podráždenie očí. Zdrojmi znečistenia sú najmä doprava, priemyselné prevádzky a elektrárne.

Podľa hlavného autora štúdie Billa Collinsa je preto dôležité aj naďalej udržiavať zákaz CFC a HCFC. Tieto chemikálie síce už nebudú predstavovať priamu hrozbu pre klímu vďaka zákazu, no bez ich eliminácie by sa ozónová vrstva nikdy nezačala obnovovať. Zároveň však Collins upozorňuje, že obnovujúca sa vrstva paradoxne spôsobuje väčšie otepľovanie, než sa očakávalo.

Ozón tak predstavuje dvojakú výzvu – jeho ochrana je životne dôležitá, ale jeho nadbytok v atmosfére prináša problémy pre klímu aj zdravie.

Dôležitosť komplexného prístupu

Nová štúdia ukazuje, že klimatické procesy sú oveľa zložitejšie, než sa zdalo pred niekoľkými desaťročiami. Nestačí sa zamerať iba na oxid uhličitý či metán, ale je nutné sledovať aj plyny, ktoré majú komplexný a často protichodný vplyv.

Ozónová vrstva je nevyhnutná na ochranu života pred žiarením, no zároveň pôsobí ako skleníkový plyn. To znamená, že klimatické modely budúcnosti musia počítať aj s touto paradoxnou úlohou. Ak sa tieto predpoklady potvrdia, prognózy globálneho otepľovania by mohli byť ešte pesimistickejšie.

Riešenie sa podľa vedcov skrýva v ešte dôslednejšej kontrole emisií. Obmedzovanie znečistenia ovzdušia nielen zlepšuje zdravie obyvateľstva, ale znižuje aj množstvo prízemného ozónu. Zároveň je potrebné pokračovať v globálnej spolupráci a dodržiavaní dohodnutých zákazov škodlivých chemických látok.

Čo prinesie budúcnosť

Hoci obnova ozónovej vrstvy prináša nádej, že sa Zem opäť stane bezpečnejšou voči ultrafialovému žiareniu, vedci varujú, že otepľovanie bude napriek tomu pokračovať. Ozón sa stal kľúčovým faktorom, ktorý môže významne ovplyvniť tempo klimatických zmien v najbližších desaťročiach.

Ak sa nenájdu nové riešenia, svet by mohol čeliť ešte rýchlejšiemu nárastu teplôt, než sa doteraz očakávalo. Tento poznatok je ďalším dôkazom, že klimatická zmena je komplexný problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia a súčasné pôsobenie na viacerých frontoch.

Tento nový výskum tak pridáva do klimatickej rovnice ďalšiu dôležitú premennú. Ukazuje, že aj procesy, ktoré sú pre planétu prospešné, môžu mať nečakané vedľajšie účinky. Ozón, ktorý nás chráni pred smrteľným žiarením, je zároveň plynom, ktorý Zem ešte viac otepľuje. Budúce klimatické modely preto budú musieť s touto skutočnosťou počítať, aby sme mali čo najpresnejší obraz o tom, čo nás čaká.