Poškodená ozónová vrstva Zeme sa pomalým tempom zotavuje a obnovuje. Vedci prišli s časovou analýzou, kedy by malo dôjsť k celkovému obnoveniu ozónovej vrstvy v jednotlivých častiach Zeme.
Ozónová vrstva je pre Zem veľmi dôležitá, pretože táto vrstva chráni našu planétu ako akési okuliare proti slnku pred nebezpečným ultrafialovým žiarením, ktoré je spájané s rakovinou kože, šedým zákalom či poškodením poľnohospodárskych plodín.
V minulosti dochádzalo k masívnemu poškodzovaniu ozónovej vrstvy vplyvom ľudskej činnosti. Na póloch nastal v 80. rokoch minulého storočia obzvlášť rýchly úbytok ozónu.
Situácia sa však začala výrazne zlepšovať vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý prakticky zastavil výrobu látok, ktoré ozónu škodia. Najmä freóny sa masovo používali napríklad ako nosné plyny v tlakových sprejoch alebo ako chladiace médiá v chladničkách.
Ozónová vrstva sa podľa terajších zistení obnovuje pomaly, no ešte nejaký čas potrvá, kým sa zotaví úplne. „V horných vrstvách stratosféry a v ozónovej diere vidíme, že sa situácia zlepšuje,“ uviedol vedec Paul Newman, ktorý sa na analýze podieľal.
Vedci prišli s výpočtami, že celosvetové priemerné množstvo ozónu vo výške 30 kilometrov v atmosfére sa nevráti na úroveň pred rokom 1980 skôr ako v roku 2040.
Ešte dlhšie bude trvať zaceľovanie ozónovej vrstvy na oboch póloch planéty. V týchto oblastiach bude proces zotavovania výrazne vyšší, najmä na južnom póle.
Nad Arktídou sa má stav ozónu vrátiť na normálnu úroveň okolo roku 2045, zatiaľ čo nad Antarktídou, kde je ozón tak riedky, že sa vo vrstve každoročne objavuje obrovská diera, sa zacelenie očakáva až okolo roku 2066.
Odborníci sa prvýkrát zaoberali aj možnými dopadmi geoinžinierskych projektov na ozónovú vrstvu. Správa vedcov napríklad varovala, že snahy o umelé ochladzovanie planéty pomocou vypúšťania aerosólov do atmosféry, ktoré by odrážali slnečné žiarenie, by mohli spôsobiť až 20-percentné stenčenie ozónovej vrstvy nad Antarktídou.