Päť miliónov úmrtí ročne kvôli fosílnym palivám. Aj o tom sa bude diskutovať na Cop28
Dnes začína ďalší veľký klimatický summit Cop28.
Dnes začína ďalší veľký klimatický summit Cop28. Diskutovať sa bude aj o tom, že kvôli fosílnym palivám ročne zomrie 5 miliónov ľudí.
Znečistenie ovzdušia z priemyselného využívania fosílnych palív, výroby elektrickej energie a dopravy je zodpovedné za 5,1 milióna úmrtí ročne na celom svete, vyplýva to z novej štúdie uverejnenej v British Medical Journal.
To je 61% z odhadovaných 8,3 milióna celkových ročných úmrtí na celom svete v dôsledku znečistenia ovzdušia zo všetkých zdrojov v roku 2019.
To všetko sú životy, ktoré by sa mohli zachrániť nahradením fosílnych palív čistými, obnoviteľnými zdrojmi energie, vysvetľujú autori práce z nemeckého Chemického inštitútu Maxa Plancka v Mainzi.
Znečistenie ovzdušia je vážne
Znečistenie ovzdušia je hlavným environmentálnym rizikovým faktorom pre zdravie, ale len málo globálnych štúdií doteraz pripisovalo úmrtia konkrétnym zdrojom znečistenia ovzdušia.
A práve o tom sa bude diskutovať na práve sa začínajúcom summite Cop28. Ide o každoročné podujatie, ktorého témou sú tento rok klimatické zmeny a environmentálne riziká.
Odborníci posudzovali nadmerné úmrtia (počet úmrtí nad rámec očakávaných úmrtí v danom období) pomocou údajov zo štúdie Global Burden of Disease 2019, satelitných údajov o jemných tuhých časticiach, údajov o populácii a atmosférických modelov, aerosólov.
Milióny zbytočných úmrtí
Výsledky ukazujú, že v roku 2019 bolo možné na celom svete pripísať 8,3 milióna úmrtí jemným tuhým časticiam (PM2,5) a ozónu (O3), z ktorých 61% (5,1 milióna) pochádzalo z fosílnych palív.
Znečistenie ovzdušia zabíja najviac v južnej a východnej Ázii, najmä v Číne s 2,44 miliónmi úmrtí ročne, po ktorej nasleduje India s 2,18 miliónmi.
Väčšina (52%) úmrtí súvisí s chorobami, ako je ischemická choroba srdca (30%), mŕtvica (16%), chronická obštrukčná choroba pľúc (16%) a cukrovka (6%). Asi 20% je pravdepodobne čiastočne spojených s hypertenziou a neurodegeneratívnymi poruchami, ako je Alzheimerova a Parkinsonova choroba.
V krajinách s vysokými príjmami (ktoré sú vo veľkej miere závislé od fosílnej energie) by sa odstránením fosílnych palív mohlo potenciálne zabrániť približne 460 000 úmrtiam ročne alebo približne 90% úmrtí spojených s antropogénnymi zdrojmi znečistenia ovzdušia.
Vzhľadom na cieľ Parížskej klimatickej dohody dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 by „nahradenie fosílnych palív čistými, obnoviteľnými zdrojmi energie malo obrovské prínosy pre verejné zdravie a klímu," uzatvárajú autori.
