Parížska dohoda má 10 rokov: Čo sme dosiahli a kam smeruje boj za klímu ďalej?

Atmosféra parížskeho summitu bola plná eufórie. Diplomati z vyše 190 krajín schvaľovali historický záväzok dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C. Zelené kladivko, symbolické gesto schválenia textu dohody, sprevádzali potlesk, objatia a slzy dojatia. Mnohí považovali tento okamih za začiatok konca éry fosílnych palív.

Realita ďalšej dekády však ukázala oveľa komplikovanejší obraz. Emisie z využívania fosílnych palív neustále rástli a do atmosféry unikli stovky gigaton uhlíka. Planéta sa ďalej otepľovala a extrémne prejavy počasia naberali na sile. Od hurikánu, ktorý v roku 2017 zasiahlo Portoriko, až po najsilnejšiu atlantickú búrku, ktorá v roku 2025 zasiahla Jamajku – klimatické katastrofy sa stali pravidlom, nie výnimkou.

Napriek záväzkom prijatým v Paríži mnohé vlády schvaľovali ďalšie projekty na ťažbu ropy, plynu či uhlia. V Spojených štátoch bola dvakrát zvolená administratíva, ktorá odmietala vedecký konsenzus o klimatickej zmene a rušila podporu pre čistú energetiku. V roku 2025 napríklad prezident Donald Trump opätovne označil klimatickú zmenu za „najväčší podvod na svete“. Tento prístup kontrastoval s vedeckými poznatkami, podľa ktorých je situácia ešte vážnejšia, než sa pred desiatimi rokmi predpokladalo.

Vedci totiž potvrdili, že svet prekročil jeden zo svojich prvých klimatických bodov zlomu. Obrovská časť koralových útesov je v dôsledku otepľovania v kritickom stave a už sa pravdepodobne nebude môcť plnohodnotne zotaviť. Presne týmto scenárom mala Parížska dohoda zabrániť. Jej cieľ – udržať otepľovanie do 1,5 °C – sa však dnes javí ako takmer určite nesplniteľný.

Kam v súčasnosti smeruje boj za klímu?

Vyššie popísané skutočnosti však automaticky neznamenajú, že sme zlyhali. Planéta sa pri prekročení hranice 1,5 °C automaticky nezmení na neobývateľné miesto. Každá ušetrená tona emisií znižuje riziko budúcich katastrof a každé opatrenie, ktoré spomalí otepľovanie, prináša zmysluplný rozdiel. Ako povedal klimatický aktivista Jamie Henn, ktorého cituje CNN, možno sa nachádzame v „epizóde Impérium vracia úder“, no príbeh sa ešte neskončil.

Pozitívne signály totiž existujú. Na klimatickej konferencii COP28 v Dubaji v roku 2023 sa prvýkrát v histórii objavilo jasné vyhlásenie o potrebe odklonu od fosílnych palív. V roku 2025 prekonali obnoviteľné zdroje uhlie a stali sa najväčším svetovým zdrojom energie. Veterné a solárne elektrárne zároveň pokrývajú až 90 % novej globálnej spotreby elektriny. Podľa niektorých odhadov ide o prechod pätnásťkrát rýchlejší, než sa predpokladalo v čase prijatia Parížskej dohody.

Dôležitá je aj verejná podpora. Až 89 % ľudí na svete podľa prieskumu z roku 2024 žiada silnejšie klimatické opatrenia. Ide o jasnú „superväčšinu“, ktorá si však často neuvedomuje vlastnú silu. Aj v USA – krajine, kde je klimatická politika často predmetom politických sporov – podporuje zotrvanie v Parížskej dohode 79 % voličov.

Na tejto vlne vznikajú nové iniciatívy, napríklad návrh Zmluvy o nešírení fosílnych palív, ktorá by právne zaviazala krajiny obmedziť ťažbu ropy, uhlia a plynu. Podľa odborníkov je prechod na čistú energiu prakticky nevyhnutný, otázkou však zostáva jeho rýchlosť a spravodlivosť.

Očakáva sa, že o tejto zmluve sa bude rokovať na jar 2026 v Kolumbii, zatiaľ čo svet sa pripravuje na klimatický summit COP30 v Brazílii. Mnohí delegáti si tam určite spomenú na historický okamih z Paríža – a možno aj na to, akú nádej vtedy cítili.

Symbolom tejto nádeje zostáva aj príbeh Marshallových ostrovov, jednej z krajín najviac ohrozených stúpajúcou hladinou oceánov. Delegácia z týchto ostrovov darovala novinárom počas parížskej konferencie stuhu z palmového listu – pripomienku, že ide o boj o prežitie. A práve tento odkaz pretrváva aj po desiatich rokoch: hoci sme ešte nedosiahli, čo sme si sľúbili, stále máme dôvod pokračovať.