Parlament rozhodol o „hmyze v jedle“ – no zatiaľ čo politici hovoria o ochrane spotrebiteľov, potravinári nechápu, čo vlastne riešia. Nový zákon totiž reaguje na obavy, ktoré sa v slovenských obchodoch zatiaľ vôbec neprejavili.
Parlament nedávno schválil novelu zákona o potravinách, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať ako zásadný zásah do toho, čo jeme. V politickej komunikácii sa objavili tvrdenia o „zákaze hmyzu v potravinách“, no realita je podstatne menej dramatická.
Samotní potravinári pritom upozorňujú, že riešený problém v praxi ani neexistuje, informuje Denník N.
Za návrhom stojí predseda SNS Andrej Danko, ktorý dlhodobo upozorňuje na údajné riziko, že Európska únia bude nútiť ľudí konzumovať hmyz. Táto téma sa šírila najmä na sociálnych sieťach a v politických kampaniach, kde sa často spájala s obavami z kvality potravín či z „diktátu Bruselu“.
Schválená novela však nezavádza zákaz hmyzu v potravinách. Namiesto toho upravuje spôsob, akým majú byť takéto výrobky – ak by sa na trhu objavili – predávané.
Obchody ich budú musieť umiestňovať oddelene od ostatných potravín a spotrebiteľ musí byť o ich obsahu informovaný ešte pred nákupom, napríklad aj pri online predaji alebo v automatoch.
Pôvodný návrh obsahoval aj povinnosť označovať hmyz priamo na obale výrobku, tú však poslanci napokon zo zákona vypustili.
Zásadnú kritiku priniesli zástupcovia obchodníkov a potravinárov. Podľa nich ide o legislatívu, ktorá reaguje skôr na internetové fámy než na reálnu situáciu. Tvrdia, že v slovenských obchodoch sa v súčasnosti nepredávajú žiadne potraviny obsahujúce hmyz.
Zároveň upozorňujú, že používanie hmyzu ako suroviny by bolo ekonomicky nevýhodné. Takéto produkty by boli drahšie než bežné potraviny, čo znižuje pravdepodobnosť ich rozšírenia na trhu.
Dôležité je aj širšie pozadie. Európska únia v posledných rokoch schválila niektoré druhy hmyzu ako tzv. „nové potraviny“, napríklad prášok z lariev múčiara. To však neznamená, že sa musia používať – ide len o možnosť pre výrobcov, ktorí musia zároveň dodržiavať prísne pravidlá bezpečnosti a označovania.
Celá situácia tak ukazuje rozdiel medzi politickou rétorikou a reálnou legislatívou. Zatiaľ čo časť politikov hovorí o ochrane spotrebiteľa pred „hmyzom v jedle“, samotný zákon rieši skôr hypotetickú situáciu.
Aj preto ho niektorí odborníci označujú za zbytočný – skôr než praktický problém totiž reaguje na obavy a dezinformácie, ktoré sa v spoločnosti šíria.
Hoci parlament schválil nové pravidlá týkajúce sa potravín s obsahom hmyzu, nejde o žiadny zákaz ani o zásadnú zmenu v tom, čo si Slováci kupujú. Reálne sa totiž takéto produkty na trhu prakticky nevyskytujú. Novela tak skôr odráža politickú tému než skutočný problém potravinového trhu.