Pijete vodu z PET fľaše? Takto do vášho tela prúdia mikroplasty

Vezmete fľašu vody, odkrútite vrchnák a napijete sa. Jednoduché, bežné – len voda. Lenže práve v tejto rutine sa skrýva detail, ktorý v posledných rokoch rieši čoraz viac vedcov: v balenej vode sa môžu nachádzať mikroplasty a ešte menšie nanoplasty a spolu s dúškom ich môžete prehltnúť.

Neznamená to, že si máte panicky vyhadzovať všetky fľaše. Znamená to, že je dobré vedieť, odkiaľ sa tieto častice berú, čo o nich vieme a čo ešte nie a ako sa dá expozícia prakticky znížiť.

Čo sú mikroplasty a nanoplasty

Mikroplasty sú kúsky plastu menšie ako 5 mm.

Nanoplasty sú ešte menšie častice, často také drobné, že ich bežné meracie metódy dlhé roky nevedeli zachytiť. Práve nanoplasty sú dôvodom, prečo nové merania vyzerajú dramatickejšie než staršie štúdie.

Odkiaľ sa mikroplasty berú v PET fľaši

Častice sa do vody nemusia dostať iba z vody samotnej. Veľkú úlohu hrá obal aj spôsob používania.

Môžu sa uvoľňovať priamo z materiálu fľaše. PET plast je namáhaný výrobou, prepravou aj tým, že ho stláčate v ruke, alebo sa na ňom časom objavia drobné škrabance.

Časť môže pochádzať z uzáveru a hrdla fľaše. Pri otváraní, zatváraní a trení sa môžu uvoľňovať mikročiastočky aj z iných plastov, než je samotný PET.

Pomáha tomu aj teplo a slnko. Ak fľaša stojí v aute, na parapete alebo na priamom slnku, plast starne rýchlejšie a niektoré štúdie spájajú dlhšie skladovanie či UV žiarenie so zvýšeným znečistením.

Svoj podiel môže mať aj proces spracovania, filtrácie a plnenia. V práci, ktorá skúmala nanoplasty, autori uvádzali, že časť častíc môže pochádzať aj z výrobných krokov a úpravy vody.

Koľko plastu môže byť v jednej fľaši

V januári 2024 zarezonovala štúdia, ktorá analyzovala balenú vodu metódou schopnou zachytiť aj veľmi malé častice. Výsledkom bolo, že v priemere našli okolo 240 000 detegovateľných plastových fragmentov na liter, pričom približne 90 percent tvorili nanoplasty.

Treba dodať, že čísla sa môžu líšiť podľa značky, šarže, skladovania aj metodiky merania. Pointa však je, že nanoplasty môžu tvoriť väčšinu toho, čo v balenej vode reálne je – len to dlho nebolo vidieť.

Takto prúdia do tela: čo sa deje po dúšku

Pri vode z fľaše je najtypickejšia cesta jednoduchá – prehltnutie a presun do tráviaceho traktu. Pri väčších časticiach sa predpokladá, že významná časť prejde telom a odíde.

Pri nanoplastoch je to zložitejšie. Vedci skúmajú, či a v akej miere dokážu prechádzať biologickými bariérami. WHO upozorňuje, že dôkazov je stále málo, najmä pri nano rozmeroch.

Zároveň existujú štúdie, ktoré našli plastové častice napríklad v ľudskej krvi alebo v placente. To samo o sebe ešte nehovorí, odkiaľ presne prišli ani aký veľký je zdravotný dopad, ale ukazuje to, že expozícia je reálna.

Je to pre zdravie problém?

Najpresnejšia odpoveď dnes znie: zatiaľ nevieme dosť. WHO vo svojich hodnoteniach zdôrazňuje, že pri dostupných dátach sa chemikálie a biofilmy viazané na mikroplasty v pitnej vode javia ako nízke riziko, no pri fyzickom pôsobení častíc, najmä tých najmenších, je dôkazov stále málo na pevné závery.

EFSA zároveň otvorene hovorí o veľkých medzerách v poznaní a pripravuje vedecké stanovisko k rizikám mikroplastov v jedle, vode a vzduchu, s plánovaným zverejnením do konca roka 2027.

Ako znížiť príjem mikroplastov z PET fliaš

Nenechávajte fľašu na slnku ani v aute. Teplo a UV žiarenie urýchľujú starnutie plastu.

Nepoužívajte jednorazové PET fľaše opakovane dlhý čas. Ak je fľaša poškrabaná, zmäknutá a stále ju stláčate a otvárate, zvyšujete mechanické namáhanie materiálu.

Nelejte do PET horúce nápoje a nezohrievajte ju. Plast a teplo nie sú dobrá kombinácia.

Ak pijete balenú vodu často, zvážte nerez alebo sklo a dopĺňanie. Pozor však: aj sklenené fľaše môžu mať plastové prvky v uzávere a mikroplasty sa našli aj v nápojoch v skle práve kvôli uzáverom.

Ak máte bezpečnú vodu z vodovodu, je to často praktická alternatíva. WHO zároveň uvádza, že konvenčná úprava pitnej vody, ak je dobre nastavená, dokáže odstraňovať aj veľmi malé častice.