Štúdia vedcov odhalila, že plasty pohodené v prírode sa dostávajú do mozgu včiel, ktoré sa tým pádom stávajú menej výkonné. Okrem toho sa následne mikroplasty dostávajú do potravinového reťazca.
Vedci zistili, že včely medonosné začínajú vplyvom plastov v prírode trpieť. Časti plastov sa nielenže dostávajú do tela mozgu, ale následne do celého potravinového reťazca a následne sa mikroplasty dostanú aj do nášho tela.
Mikroplastami trpia aj samotné včely. Prejavuje sa to predovšetkým ich nižšou výkonnosťou.
Nová laboratórna štúdia spoločnosti BioRxiv ukazuje, že mikroskopické kúsky plastov (najmä polystyrén) sa po požití vedia dostať až do mozgu včely medonosnej.
Po požití sa mikroplasty pravdepodobne presunú z čreva do hemolymfy (včelia „krv“) a následne do mozgového tkaniva. Vedci použili čírenie tkanív a dvojfotonovú mikroskopiu, aby 3D zrekonštruovali celé včelie mozgy a lokalizovali častice.
Tie v mozgu včely spôsobujú slabšiu reakciu na cukor, horšie učenie vôní a zhoršenú pamäť. V praxi to môže znamenať menej efektívne vyhľadávanie nektáru a slabší výkon úľa.
Včely medonosné patria k najdôležitejším opeľovačom. Ak sa zhorší ich citlivosť na cukor a pamäť na vône kvetov, klesá efektivita zberu nektáru, čo sa môže premietnuť do kondície úľa aj do opeľovania plodín. Mikroplasty sú pritom iba ďalší stresor popri pesticídoch, chorobách, prehrievaní a strate biotopov.
V testoch vyšiel najproblematickejšie polystyrén; kombinácie plastov môžu pôsobiť silnejšie než každý zvlášť.
V skúškach išlo najmä o subletálne účinky – včely nezomreli, ale zbierali menej potravy a zhoršila sa ich kognícia, čo sa úľu môže vypomstiť dlhodobo.
Mikroplasty dokážu u včiel preniknúť do mozgu a oslabiť správanie spojené s vyhľadávaním potravy. Najmä polystyrén je problém a kombinácie plastov môžu účinok zosilňovať. V našom záujme je znížiť zbytočnú plastovú záťaž – prospeje to včelám, prírode aj nám.