O pár rokov bude mať Európa až o 42 letných dní viac, tvrdia vedci. Počasie a klíma sa menia v priamom prenose a toto je dôsledok.
Podľa novej štúdie by klimatické zmeny spôsobené predovšetkým ľudskými činnosťami, ako je spaľovanie uhlia na lacnú energiu – mohli do roku 2100 predĺžiť letá v Európe o 42 dní.
Je to preto, že „latitudinálny teplotný gradient“ (LTG) alebo teplotný rozdiel medzi severným pólom a rovníkom v súčasnosti klesá. Vyšší LTG riadi veterné vzorce v Atlantickom oceáne, čo spôsobuje sezónne zmeny teplôt v Európe. Pri nižšom LTG budú letné poveternostné vzorce a vlny horúčav trvať na celom kontinente dlhšie.
„Naše zistenia ukazujú, že nejde len jav, ktorý sa týka súčasného trendu, ale je to opakujúci element klimatického systému Zeme. Teraz je však iná rýchlosť, príčina a intenzita zmien,“ uviedla vo vyhlásení Dr. Laura Boyallová, autorka štúdie.
Výskumníci nahliadli do histórie klímy v Európe tak, že analyzovali jednotlivé vrstvy bahna na dne jazier. Tieto sedimenty, ktoré sa ukladajú sezónne, vykresľujú jasnú časovú líniu zím a liet až do obdobia pred 10 000 rokmi.
Približne pred 6 000 rokmi trvali európske letá približne osem mesiacov kvôli prirodzeným výkyvom dlhodobého tepla (LTG). Teraz sa však Arktída otepľuje až štyrikrát rýchlejšie ako je celosvetový priemer, čiastočne kvôli emisiám skleníkových plynov.
S každým stupňom Celzia, o ktorý sa zníži LTG, sa európske letá predĺžia približne o 6 dní. Podľa súčasných klimatických prognóz bude mať teda Európa do roku 2100 o 42 letných dní viac.
„Náš výskum odhalil, že európske ročné obdobia boli po tisíce rokov riadené teplotným gradientom, čo poskytuje užitočné poznatky, ktoré možno použiť na presnejšie predpovedanie budúcich zmien,“ hovorí Dr. Celia Martin-Puertasová, vedúca výskumníčka z Royal Holloway na Londýnskej univerzite.