Nová štúdia ukazuje, že seizmicita pod talianskym supervulkánom Flegrejské polia sa sústreďuje v špecifickej oblasti zemskej kôry: čo je znakom vzniku alebo reaktivácie zlomu, vysvetľujú vedci.
Vedci zistili, že pod povrchom Flegrejských polí vzniká alebo sa reaktivuje nový zlom. Tento proces by mohol ovplyvniť seizmickú aktivitu v hustej osídlenej oblasti pri Neapole.
Flegrejské polia sú aktívna sopečná kaldera v blízkosti Neapola, ktorá od druhej polovice roku 2005 vykazuje zreteľné známky nerovnováhy. Objavuje sa zdvíhanie terénu, plytká seizmicita a zvýšené úniky plynov z fumarolických zón. Tento proces, známy ako bradyseizmus, sa od roku 2023 výrazne zintenzívnil, najmä v centrálnej časti kaldery medzi mestami Pozzuoli a Bagnoli.
V posledných mesiacoch sa čoraz častejšie vyskytujú slabšie aj stredne silné zemetrasenia, pričom niektoré dosiahli magnitúdu 4,0 a viac. Obyvatelia oblasti pociťujú otrasy čoraz častejšie a hlásia aj drobné škody na budovách.
Nedávna štúdia s názvom Vznik a rast vulkanotektonického zlomu počas súčasného vulkanického nepokoja v kaldere Campi Flegrei (Taliansko), publikovaná v časopise Communications Earth & Environment (Nature), priniesla nové poznatky o tom, čo sa deje pod zemou, informuje Meteoweb.
Vedci z Univerzity Roma Tre a Národného inštitútu geofyziky a vulkanológie (INGV) zdokumentovali, že od roku 2023 dochádza k prechodu od rozptýlenej mikroseizmicity k koncentrovanejšej aktivite pozdĺž roviny, ktorú možno interpretovať ako vznik alebo reaktiváciu zlomu.
„Pozorovaný jav nám pomáha pochopiť lokalizáciu a mechanizmy zemetrasení a naznačuje, že správanie zemskej kôry sa mení,“ vysvetľuje profesor Guido Giordano z Univerzity Roma Tre a dodáva: „Tieto zmeny môžu mať významné dôsledky pre monitorovanie oblasti a určenie maximálnej možnej magnitúdy budúcich otrasov.“
Tím výskumníkov analyzoval rozsiahle množstvo seizmických údajov s použitím najmodernejších metodík. „Kombinácia dlhodobého monitorovania a vedeckého výskumu je nevyhnutná na pochopenie procesov prebiehajúcich vo Flegrejských poliach,“ dopĺňa Francesca Bianco, riaditeľka výskumu v INGV.
Podľa nej nové zistenia prinášajú fyzikálne vysvetlenie pozorovaných zmien, ktoré sa prejavujú aj vo forme malých anomálií v oblasti Monte Olibano. Hoci sa bezprostredná erupcia nepredpokladá, vedci zdôrazňujú potrebu nepretržitého monitoringu a pripravenosti na možné scenáre vývoja aktivity kaldery.
Flegrejské polia patria medzi najrizikovejšie sopečné oblasti na svete. V regióne žije viac ako 500-tisíc obyvateľov, pričom časť z nich sa nachádza priamo vnútri kaldery. Táto oblasť sa nachádza len niekoľko kilometrov od Neapola, čo z nej robí jedno z najhustejšie obývaných vulkanických území planéty.
Posledná veľká erupcia sa odohrala približne pred 39 000 rokmi a bola jednou z najsilnejších v histórii Zeme – popol z nej sa našiel aj v Grónsku. Odvtedy sa v oblasti striedajú obdobia relatívneho pokoja a epizódy bradyseizmu, keď sa pôda zdvíha a klesá v dôsledku pohybov magmy a plynov pod povrchom.
Vedci zdôrazňujú, že aktuálna aktivita nemusí nutne viesť k erupcii, no signalizuje, že systém pod Flegrejskými poliami sa mení. Cieľom výskumov a monitorovania je preto včas identifikovať, či sa tlak a praskliny v kôre vyvíjajú smerom, ktorý by mohol viesť k výronom plynov, deformácii terénu alebo sopečnej činnosti.