Vzácne minerály sú pre náš moderný život nevyhnutne potrebné, keďže čoraz viac prístrojov obsahuje čipy a batérie. Vedci najnovšie našli rastlinu, ktorá rastie aj u nás a môže vyriešiť mnoho problémov.
V tichosti a nenápadne, pod našimi nohami — v zelených lístkoch nenápadnej kapradiny — sa môže ukrývať zdroj, ktorý jedného dňa bude poháňať naše smartfóny, elektromobily, veterné turbíny alebo moderné medicínske prístroje.
Rekordný vedecký objav z novembra 2025 preukázal, že rastlina dokáže produkovať zložitý minerál bohatý na vzácne kovy. A to mení pravidlá hry.
Vedecký tím z Guangzhou Institute of Geochemistry v Číne, v spolupráci s odborníkmi z Virginia Tech, uskutočnil prelomovú štúdiu publikovanú v časopise Environmental Science & Technology. Vo vzorkách kapradiny Blechnum orientale objavili nanokryštály minerálu Monazite — hlavnej suroviny obsahujúcej vzácne zeminy (REE, rare-earth elements).
Doteraz sa REE získavali výhradne z hornín, vyťažených z bane, pod zemským povrchom — za vysokého tlaku a teploty. Monazit vzniká prirodzene hlboko v zemskej kôre. To, že sa teraz darí jeho nanoverziu pestovať v zelenej rastline pri bežných povrchových podmienkach, je pre vedu i priemysel zásadné.
Podľa autorov článku ide o prvý dokumentovaný prípad kryštalizácie minerálu vzácnych zemín v živej rastline. To znamená, že rastlina nielen nasáva vzácne kovy z pôdy, ale dokáže ich spracovať a uskladniť vo forme vhodnej na priemyselné spracovanie.
Vzácne zeminy (REE) hrajú kľúčovú rolu v modernom svete. Sú nevyhnutné pre výrobu permanentných magnetov, ktoré sa používajú v elektromotoroch, generátoroch veternej energie, ale aj v reproduktoroch, slúchadlách, laserových zariadeniach či magnetických rezonanciách.
Dopyt po týchto prvkoch rastie — s prechodom na obnoviteľné zdroje energie, elektrické vozidlá, spotrebnú elektroniku či pokročilú zdravotnícku techniku sa stávajú strategickou surovinou. Ich distribúcia je však veľmi nerovnomerná a ťažba tradičnými metódami je ekologicky a geopoliticky komplikovaná.
Ak by sa ukázalo, že proces zistený pri tejto rastline možno rozšíriť — pestovať rastliny, ktoré vo významných množstvách „vyrábajú“ REE — mohla by nastúpiť skutočná revolúcia v zásobovaní týchto kritických surovín.
Tento prístup, známy ako phytomining alebo presnejšie phytomineralizácia, využíva tzv. hyperakumulátorové rastliny — tie, ktoré dokážu koncentrovať kovy z pôdy vo výrazne vyššej miere než bežné rastliny.
Pri fytomineralizácii rastlina nielen absorbuje kovy, ale premieňa ich do minerálneho stavu — do kryštalickej formy, ktorá je priamo spracovateľná. V prípade tejto rastliny vedci pozorovali dendritické nanokryštaly monazitu medzi bunkami a v rastlinných tkanivách.
Takýto postup by mohol zásadne znížiť negatívne dopady konvenčnej ťažby — menšia erózia, nižšia spotreba energie, menej toxického odpadu, menšia degradácia krajiny. Zároveň by mohol diverzifikovať zdroje vzácnych zemín a zmierniť geopolitickú závislosť od oblastí s tradičnými ložiskami.
Objav je veľkým krokom, ale cesta k masovej zelenenej ťažbe je stále dlhá. Vedci upozorňujú, že zatiaľ ide len o jednu rastlinu — a nie je jasné, či iné druhy hyperakumulátorov zvládnu rovnakú mineralizáciu a či bude výťažnosť ekonomicky rentabilná.
Je tiež potrebné vyvinúť procesy, ktoré dokážu efektívne spracovať rastlinnú biomasu a získať z nej čisté vzácne kovy bez veľkých strát. Zatiaľ ide o laboratórny dôkaz konceptu — nové technológie a metodológie budú musieť vyrásť z tejto vedeckej práce.
Navyše, hoci rastlina dokáže monazit vytvárať, množstvo vyprodukovaného minerálu je veľmi malé. Pre globálny priemysel by bolo potrebné dramaticky zvýšiť produktivitu — či už množstvom rastlín, alebo zlepšením schopností rastlín a metód zberu.
Objav pri kapradine Blechnum orientale ukazuje, že fytomineralizácia by mohla byť jedným zo stĺpov ekologickej revolúcie: menej baní, menej ťažby, menej znečistenej pôdy a vody.
Pre kraje, ktoré nemajú tradičné ložiská vzácnych zemín, to znamená možnosť stať sa súčasťou novej zelenej ekonomiky. Pre technologickú a energetickú transformáciu — zdroj, ktorý bude k dispozícii lokálne, bezpečne a s menším dopadom na životné prostredie.