Polárna žiara sa nakoniec objavila. Šťastie ale mali len niektorí

Po silnej sopečnej erupcii triedy X5,1 sme mali veľké očakávania. Táto erupcia bola jedna z najsilnejších v tomto slnečnom cykle, ktorý začal v decembri 2019 a trvať bude ešte približne do roku 2030 až 2031. Práve teraz sa nachádzame v období vrcholu slnečnej aktivity a tomu zodpovedajú aj častejšie sa objavujúce polárne žiary aj na našom území.

Práve táto erupcia bola šiestou najvyššou v tomto cykle. Silnejšie erupcie boli triedy X9,0 alebo X8,7 a obidve boli zaznamenané minulý rok, čo len potrvdrzuje, že sa nachádzame v najaktívnejšej fáze cyklu. Čo sa teda stalo, že väčšina z nás polárnu žiaru nevidela?

Počasie aj medziplanetárne pole

Pozorovanie polárnej žiary sťažili hlavne dva faktory a to počasie aj hodnota medziplanetárneho poľa. Počasie bola nepriaznivé na väčšine nášho územia. Už počas celého včerajšieho dňa sme mali na mnohých miestach celodenné hmly či nízku oblačnosť. S príchodom večera sa síce začalo vyjasňovať aspoň lokálne a mnohí si tak pripravovali fotoaparáty, avšak čoskoro sa na týchto miestach objavila hmla a bolo po paráde.

Jasné počasie sa udržalo akurát na severe a aj to vo vyšších polohách nad hmlou a práve z tejto oblasti nám poslal jeden nádherný záber polárnej žiary náš čitateľ. Takéto inverzné počasie bude na našom území panovať aj naďalej.

Do našej facebookovej skupiny poslal fotografiu náš čitateľ, ktorému sa polárnu žiaru podarilo zachytiť. Ako je vidieť na fotografii, bol na vyššie položenom území. V pozadí fotografie si môžeme všimnúť hmlu, ktorá sa rozprestierala v priľahlých nižšie položených oblastiach. Na fotografii vidíme červenou farboou tzv. SAR - teda aurorálny oblúk, teda žiara, ktorá sa objavuje v nižších zemepisných šírkach než bežné aurory a má jednoliatu červenú farbu.

Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil polárnu žiaru u nás bola hodnota medziplanetárneho poľa. Ide o magnetické pole Slnka, ktoré sa rozprestiera do celej Slnečnej sústavy vďaka slnečnému vetru. Je to jeden z kľúčových faktorov, ktorý rozhoduje, či a aká silná polárna žiara (aurora) bude na Zemi viditeľná.

Najdôležitejšou zložkou je hodnota BZ, ktorá udáva smer poľa voči magnetickému poľu Zeme. Keď je Bz severný, teda v kladných hodnotách, pole je rovnakého smeru ako Zemské pole a tak nedochádza k veľkej interakcii. Výsledkom toho je veľmi slabá až žiadna polárna žiara.

V skratke BZ musí klesnúť na negatívne hodnoty a aspoň na hodnotu 5 a nižšiu na 30 až 60 minút. To sa včera síce stalo, ale len na krátky čas, preto bola polárna žiara síce chvíľu viditeľná, ale zároveň počasie prialo len na veľmi malom území.