Polárny vír sa rozpadá: Európu môže vo februári zasiahnuť návrat zimy

V aktuálnej zimnej sezóne je polárny vír slabší a oveľa premenlivejší než býva zvykom, pripomína portál in-pocasi.cz. Kým v Arktíde panujú nadpriemerne vysoké teploty, studený vzduch má naopak väčšiu tendenciu prenikať do miernych zemepisných šírok. Tento paradox je dôsledkom opakovaných narušení vo vyšších vrstvách atmosféry, konkrétne v stratosfére. A práve v najbližších dňoch sa očakáva ďalšie výrazné oteplenie v tejto oblasti, ktoré môže viesť k zásadnému oslabeniu polárneho víru.

Počas prvého februárového týždňa, približne od 2. do 9. februára 2026, sa predpokladá prudký nárast teploty v stratosfére vo výške okolo 31 kilometrov nad povrchom Zeme. Najvýraznejšie oteplenie sa očakáva nad severným Atlantikom, o niečo slabšie aj nad severovýchodnou Áziou. Tento proces povedie k narušeniu kompaktného polárneho víru, ktorý sa rozdelí na dve samostatné cirkulačné jadrá. Jedno z nich sa presunie nad Sibír, druhé nad sever Kanady. Medzi nimi sa vytvoria oblasti vyššieho tlaku, ktoré vír ďalej oslabia.

Za týmto vývojom stojí jav známy ako náhle stratosférické oteplenie, odborne označované skratkou SSW (Sudden Stratospheric Warming). Ide o proces, pri ktorom sa do bežne veľmi studenej polárnej stratosféry dostáva teplejší vzduch z nižších zemepisných šírok. Tento presun umožňujú tzv. planetárne, alebo Rossbyho vlny, ktoré vznikajú v dôsledku rozdielov medzi oceánmi a pevninami, ale aj vplyvom členitého reliéfu severnej pologule.

Tieto planetárne vlny možno rozdeliť do dvoch hlavných typov. Prvý typ, označovaný ako wave-1, spôsobuje najmä posun polárneho víru mimo jeho obvyklú polohu nad severným pólom. Druhý typ, wave-2, má oveľa dramatickejší efekt – dokáže polárny vír výrazne zdeformovať a často ho úplne rozdeliť na dve samostatné časti. Práve kombinácia oboch typov vĺn je zodpovedná za najvýraznejšie stratosférické oteplenia, ktoré môžu mať dosah až na počasie pri zemskom povrchu.

Polárny vír sa rozpadá

Počas úvodu tejto zimy dominovala aktivita typu wave-1, čo znamenalo skôr presúvanie víru než jeho rozpad. Aktuálne však modely naznačujú útlm tejto aktivity a naopak výrazné zosilnenie vĺn typu wave-2. To je signál, že rozdelenie polárneho víru je veľmi pravdepodobné. Presne takýto vývoj naznačujú aj najnovšie výpočty numerických modelov.

Predpovede Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) ukazujú výrazný pokles rýchlosti zonálneho – teda západného – prúdenia vo výške 10 hPa na 60. rovnobežke. Ide o kľúčový indikátor sily polárneho víru. Väčšina modelových scenárov počíta s jeho výrazným oslabením počas prvej polovice februára. Niektoré simulácie dokonca naznačujú úplné otočenie prúdenia, čo by znamenalo výskyt tzv. hlavného stratosférického oteplenia.

Zároveň však platí, že medzi jednotlivými modelmi existuje pomerne veľká neistota, pokiaľ ide o presné načasovanie a intenzitu tohto javu. Spoločným menovateľom je však jednoznačný trend smerujúci k oslabeniu polárneho víru, čo je z meteorologického hľadiska veľmi významná informácia.

Dôležité je, že dopady stratosférických procesov sa neprejavia okamžite. Ak dôjde k výraznému narušeniu víru, jeho vplyv sa postupne „prepadáva“ smerom nadol do nižších vrstiev atmosféry. Tento proces môže trvať niekoľko dní až týždňov. V troposfére sa následne prejavuje oslabením západného prúdenia a prechodom do negatívnej fázy arktickej oscilácie (AO) a často aj severoatlantickej oscilácie (NAO).

Aké počasie možno očakávať?

Pre Európu to znamená vyššiu pravdepodobnosť blokujúcich tlakových výší, častejší výskyt severného alebo východného prúdenia a tým aj návrat chladnejšieho počasia. Zvyšuje sa šanca na vpády arktického vzduchu, ktoré môžu priniesť výraznejšie ochladenie, snehové zrážky a celkovo dynamickejší charakter počasia.

Treba však zdôrazniť, že účinky stratosférického oteplenia nie sú automatické ani rovnaké pri každej udalosti. Závisia od viacerých faktorov, vrátane aktuálneho rozloženia tlakových útvarov v troposfére. Napriek tomu súčasný vývoj naznačuje, že druhá polovica februára a začiatok marca by mohli priniesť citeľnejšie zimné epizódy aj do strednej Európy.

Polárny vír tak opäť potvrdzuje, že hoci sa odohráva desiatky kilometrov nad našimi hlavami, jeho správanie dokáže výrazne ovplyvniť každodenné počasie. Najbližšie týždne preto budú z meteorologického hľadiska mimoriadne zaujímavé a môžu priniesť prekvapenia, ktoré by sme v druhej polovici zimy už nemuseli očakávať.