Posádku misie Artemis II čakajú najnáročnejšie hodiny. Toto v histórii ešte nikto nedokázal

Celá misia sa začala v stredu 2. apríla o 0:35 h SELČ, keď sa z rampy 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride odlepila mohutná raketa Space Launch System (SLS). Tento moment znamenal návrat ľudskej posádky na cestu k Mesiacu po viac než 53 rokoch od legendárnej misie Apollo 17 z roku 1972.

Už o dve minúty neskôr sa oddelili pomocné rakety SRB, ktoré zabezpečili počiatočný ťah. O niekoľko minút neskôr došlo k vypnutiu hlavných motorov a oddeleniu centrálneho stupňa rakety. Následne sa loď Orion začala pripravovať na autonómny let vo vesmíre.

O 0:59 h SELČ sa úspešne rozvinuli štyri veľké solárne panely, ktoré začali zásobovať loď elektrickou energiou. O 1:24 h SELČ nasledoval prvý zážeh horného stupňa ICPS, ktorý dostal Orion na stabilnú obežnú dráhu okolo Zeme s výškou približne 160 kilometrov. Druhý zážeh, vykonaný o 2:23 h SELČ, posunul loď na vysokú eliptickú dráhu s vrcholom vo vzdialenosti približne 71 000 kilometrov od Zeme.

Krátko pred štvrtou hodinou ráno sa Orion oddelil od horného stupňa ICPS a začali sa testy manuálneho riadenia. Tie trvali do približne 5:10 h SELČ, keď sa loď vrátila do automatického režimu letu. Neskôr, o 14:19 h SELČ, bol vykonaný krátky zážeh na úpravu dráhy pred odletom k Mesiacu.

Cesta k Mesiacu a testy systémov

Rozhodujúci moment nastal v noci zo 2. na 3. apríla. O 2:12 h SELČ 3. apríla bol vykonaný zážeh translunárnej injekcie, ktorý trval takmer šesť minút a definitívne nasmeroval loď Orion k Mesiacu.

Let prebiehal po tzv. voľnej návratovej dráhe, ktorá umožňuje bezpečný návrat k Zemi aj bez ďalších veľkých manévrov. Vďaka vysokej presnosti letu nebolo potrebné vykonať prvú plánovanú korekciu dráhy, ktorá mala prebehnúť 4. apríla o 0:42 h SELČ.

Druhá korekcia dráhy sa uskutočnila 5. apríla o 0:47 h SELČ a tretia, posledná pred vstupom do gravitačnej sféry Mesiaca, nasledovala 6. apríla o 5:58 h SELČ. Počas tejto fázy astronauti testovali nové skafandre Orion Crew Survival System a vykonávali experimenty sledujúce reakcie organizmu na radiáciu a spánkové rytmy.

Počas letu sa objavili aj technické komplikácie. Posádka zaznamenala problémy s vesmírnou toaletou, ktorej niektoré komponenty zamŕzali. Napriek nepríjemnostiam sa však systém podarilo stabilizovať a problém bol vyriešený ešte počas preletu k Mesiacu.

Rekordný prelet za odvrátenou stranou Mesiaca

Šiesty deň letu priniesol historické momenty. O 6:41 h SELČ 6. apríla vstúpila loď Orion do gravitačnej sféry Mesiaca. Už o 19:56 h SELČ v ten istý deň prekonala rekord vzdialenosti od Zeme, ktorý dovtedy držala misia Apollo 13.

Krátko po polnoci, 7. apríla o 0:46 h SELČ, sa Orion dostal za odvrátenú stranu Mesiaca a spojenie so Zemou bolo na približne 40 minút prerušené. Tento rádiový výpadok patrí medzi očakávané, no vždy napäté momenty každého lunárneho letu.

O 1:02 h SELČ nastalo najbližšie priblíženie k Mesiacu, približne na vzdialenosť 6 545 kilometrov od jeho povrchu. Len o päť minút neskôr dosiahla misia maximálnu vzdialenosť od Zeme – približne 406 771 kilometrov.

O 1:24 h SELČ sa obnovilo rádiové spojenie a astronauti mohli pozorovať ikonický východ Zeme spoza mesačného horizontu. Následne, o 2:35 h SELČ, začalo pozorovanie zatmenia Slnka, ktoré trvalo až do 3:32 h SELČ. Počas tejto fázy astronauti sledovali slnečnú korónu a zaznamenávali dopady mikrometeoritov na povrch Mesiaca.

Návrat k Zemi a príprava na záverečné manévre

Po prelete okolo Mesiaca sa loď vydala späť smerom k Zemi. Orion opustil gravitačnú sféru Mesiaca približne 7. apríla o 19:25 h SELČ.

Krátko nato, medzi 20:35 h a 21:05 h SELČ, sa uskutočnilo historicky prvé komunikačné spojenie medzi pilotovanou loďou pri Mesiaci a Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS. Išlo o významný technologický aj symbolický moment.

Následne pokračovali korekcie návratovej dráhy. Prvá z nich bola vykonaná 8. apríla o 2:03 h SELČ. Druhá korekcia nasledovala 10. apríla o 5:08 h SELČ. Tieto manévre zabezpečili presné nasmerovanie lode na optimálnu trajektóriu návratu.

Najnáročnejšie hodiny: návrat rýchlosťou desiatok tisíc kilometrov za hodinu

Záver misie sa začne 10. apríla večer. O 19:50 h SELČ začne posádka konfiguráciu kabíny Orion pre vstup do atmosféry. Tento proces zahŕňa zabezpečenie vybavenia, nastavenie systémov a kontrolu všetkých kritických prvkov pred návratom.

O 21:08 h SELČ sa uskutoční tretia a finálna korekcia návratovej dráhy označovaná ako RTC-3. Tento manéver je poslednou možnosťou upraviť trajektóriu pred vstupom do atmosféry Zeme.

Nasledujúca fáza sa začne v noci z piatka na sobotu. O 1:33 h SELČ 11. apríla dôjde k oddeleniu veliteľského modulu od európskeho servisného modulu. Ten následne zhorí v atmosfére Zeme. Veliteľský modul následne zapáli korekčné trysky, ktoré ho nasmerujú na strmší profil zostupu.

O 1:53 h SELČ vstúpi Orion do atmosféry vo výške približne 122 kilometrov nad povrchom Zeme. Posádka bude v tomto okamihu vystavená preťaženiu približne do 4 G, pričom v extrémnych prípadoch môže krátkodobo dosiahnuť až približne 7 až 7,5 G.

Počas vstupu do atmosféry sa vzduch okolo lode zmení na extrémne horúcu plazmu. Teploty v tejto fáze dosiahnu približne +2700 až +2800 °C a krátkodobo môžu vystúpiť až k hodnotám okolo +3800 °C. V dôsledku ionizácie plynov nastane približne šesťminútový výpadok rádiového spojenia.

O 1:56 h SELČ, vo výške približne 11 kilometrov, bude odhodený ochranný kryt padákového systému pomocou troch malých extrakčných padákov. Následne sa začne postupné rozvinutie ďalších padákov – najprv stabilizačných a potom hlavných, ktoré postupne znížia rýchlosť klesania na približne 27 až 30 km/h.

Pristátie do Tichého oceánu a vyzdvihnutie posádky

Finálny moment celej misie nastane o 2:07 h SELČ 11. apríla. V tomto čase má veliteľský modul Orion dopadnúť do vôd Tichého oceánu približne 100 kilometrov od pobrežia mesta San Diego.

V cieľovej oblasti bude už v predstihu čakať loď amerického námorníctva USS John P. Murtha. Krátko po dopade sa k modulu priblížia potápači, ktorí zabezpečia jeho stabilizáciu a pripoja k nemu nafukovaciu plošinu umožňujúcu bezpečný výstup astronautov.

Astronauti budú následne vrtuľníkom prepravení na palubu lode, kde absolvujú prvé zdravotné vyšetrenia po návrate z vesmíru. Samotná kabína Orion bude následne vtiahnutá do zaplaviteľného doku lode.

O 4:30 h SELČ je naplánovaná tlačová konferencia v Johnson Space Center, kde budú predstavené prvé výsledky misie a reakcie členov posádky.

Význam misie pre budúcnosť ľudstva

Úspešné dokončenie misie Artemis II bude znamenať zásadný krok smerom k návratu človeka na povrch Mesiaca. Táto misia preveruje všetky kľúčové systémy potrebné pre budúce pristátia a dlhodobý pobyt ľudí na lunárnom povrchu.

Získané skúsenosti poslúžia pri príprave ďalších misií programu Artemis. V nasledujúcich rokoch sa plánuje testovanie lunárneho modulu a následné pristátie posádky na Mesiaci, ktoré má pripraviť podmienky pre vznik stálej lunárnej základne.

Program Artemis tak predstavuje jeden z najambicióznejších projektov v histórii moderného vesmírneho výskumu. Záverečné hodiny misie Artemis II budú preto sledované po celom svete, pretože ich úspech môže otvoriť cestu k ďalším veľkým krokom ľudstva vo vesmíre.