POTVRDENÉ: Zažívame výnimočnú zimu, január 2026 bol najchladnejší za dlhé roky

Najnovší klimatický bulletin, ktorý zverejnila služba Copernicus Climate Change Service, priniesol veľmi zaujímavý obraz o vývoji počasia v prvom mesiaci roka 2026. Podľa vedcov sme boli svedkami zriedkavej meteorologickej dichotómie, keď sa dlhodobý trend globálneho otepľovania stretol s návratom zimy „ako za starých čias“ na veľkej časti severnej pologule. Január 2026 bol totiž celosvetovo piatym najteplejším januárom v histórii, no Európa sa ocitla v úplne opačnej situácii a zažila najchladnejší január za posledných šestnásť rokov.

Údaje pochádzajú zo systému C3S, ktorý je implementovaný Európskym centrom pre strednodobé predpovede počasia, teda ECMWF. Tento inštitút pravidelne vyhodnocuje globálne klimatické dáta a v prípade januára 2026 potvrdil, že hoci nepadol nový rekord tepla, teploty sa stále držali výrazne nad predindustriálnym priemerom. Konkrétne bola globálna priemerná teplota o 1,47 °C vyššia než v období rokov 1850 až 1900, ktoré sa používa ako referenčná hodnota pre predindustriálnu klímu.

Z globálneho pohľadu dosiahla priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu hodnotu +12,95 °C, čo je o 0,51 °C viac ako priemer za roky 1991 až 2020. Január 2026 tak skončil ako piaty najteplejší január v histórii meraní podľa dátového súboru ERA5, pričom od absolútne najteplejšieho januára 2025 ho delilo len 0,28 °C. Tieto čísla jasne ukazujú, že globálne otepľovanie pokračuje, aj keď regionálne výkyvy môžu prinášať úplne odlišný obraz počasia.

Práve Európa bola v januári 2026 učebnicovým príkladom takejto regionálnej odchýlky. Priemerná teplota nad pevninou dosiahla hodnotu -2,34 °C, čo je o 1,63 °C menej než dlhodobý januárový priemer z rokov 1991 až 2020. Výsledkom bol najchladnejší január od roku 2010, pričom výrazné mrazy zasiahli najmä Fennoskandiu, Pobaltie, východnú Európu a rozsiahle oblasti Ruska. Chladné počasie sa nevyhlo ani strednej Európe, kde sa opakovane vyskytovali silné mrazy a snehové epizódy.

Čo spôsobilo zimu na severnej pologuli?

Silné vlny chladu sa neobmedzili len na Európu. Počas druhej polovice januára zasiahli rozsiahle oblasti Severnej Ameriky a Sibíri, kde sa vyskytli extrémne nízke teploty a historické snehové búrky. V niektorých regiónoch USA a Kanady došlo k paralyzovaniu dopravy a energetickej infraštruktúry, pričom sneh a ľad komplikovali každodenný život miliónom ľudí. Tieto udalosti boli priamo spojené so zmenami v cirkulácii atmosféry na severnej pologuli.

Kľúčovú úlohu v tomto vývoji zohral tzv. jet stream, teda pás silných vetrov vo výške približne 8 až 12 kilometrov nad zemským povrchom. V januári 2026 mal výrazne zvlnený priebeh, čo umožnilo studenému arktickému vzduchu prenikať ďaleko na juh, do oblastí miernych zemepisných šírok. Zároveň došlo k oslabeniu a deformácii stratosférického polárneho víru, ktorý sa nachádza ešte vyššie, vo výškach 15 až 50 kilometrov nad Arktídou. Práve takéto narušenie víru zvyšuje pravdepodobnosť výrazných výkyvov počasia v nižších vrstvách atmosféry.

Vedci zároveň upozorňujú, že rýchle otepľovanie Arktídy v posledných desaťročiach môže znižovať teplotný kontrast medzi pólom a strednými zemepisnými šírkami. To môže viesť k častejšiemu zvlňovaniu jet streamu a tým aj k častejšiemu výskytu extrémnych studených epizód v Európe a Severnej Amerike. Miera vplyvu tohto javu je však stále predmetom intenzívneho vedeckého výskumu a jednotlivé udalosti sa môžu od seba výrazne líšiť.

Nie všade bola zima

Zatiaľ čo Európa a časť Severnej Ameriky zápasili s mrazmi, iné regióny sveta zažívali nezvyčajne teplé počasie. Nadpriemerné teploty boli zaznamenané vo veľkej časti Arktídy, najmä v oblasti kanadského arktického súostrovia, Baffinovho zálivu, Grónska a ruského Ďalekého východu. Teplejšie než zvyčajne bolo aj v severnej Afrike, strednej Ázii, južnej časti Južnej Ameriky a na väčšine územia Austrálie, ako aj v Antarktíde.

V južnej pologuli mali vysoké teploty vážne dôsledky. V Austrálii, Čile a Patagónii vypukli rozsiahle lesné požiare, ktoré si vyžiadali obete na životoch a spôsobili značné materiálne škody. Naopak, v južnej Afrike priniesli silné dažde rozsiahle povodne, najmä v Mozambiku, kde mali katastrofálny dopad na miestne obyvateľstvo a infraštruktúru. Tieto extrémy opäť poukázali na rastúcu nestabilitu globálneho klimatického systému.

Zaujímavý vývoj bol zaznamenaný aj na svetových oceánoch. Priemerná teplota morskej hladiny medzi 60° južnej a 60° severnej šírky dosiahla v januári 2026 hodnotu 20,68 °C, čo predstavuje štvrtú najvyššiu hodnotu pre tento mesiac v histórii meraní. Severný Atlantik, vrátane Nórskeho mora, zaznamenal rekordne teplé vody, zatiaľ čo v centrálnej a východnej časti rovníkového Pacifiku boli teploty bližšie k priemeru alebo mierne pod ním, čo súviselo so slabou fázou javu La Niña.

Výrazné zmeny sa prejavili aj v rozsahu morského ľadu. V Arktíde bola jeho priemerná rozloha v januári o 6 % nižšia než dlhodobý priemer, čo predstavuje tretiu najnižšiu hodnotu pre tento mesiac v histórii. V Antarktíde bol morský ľad podpriemerný približne o 8 %, hoci sa nedostal medzi desať najnižších januárových hodnôt. Tieto údaje opäť potvrdzujú, že dlhodobý trend úbytku morského ľadu pokračuje napriek krátkodobým studeným epizódam.

Január 2026 bol zároveň mimoriadne bohatý na zrážky v mnohých častiach Európy. Západná, južná a východná Európa zaznamenali vlhkejšie podmienky než zvyčajne, pričom silné dažde spôsobili povodne v Španielsku, Taliansku, na Balkáne, v Írsku aj vo Veľkej Británii. Naopak, chladnejšie oblasti severnej a severovýchodnej Európy boli skôr suchšie, čo len zvýraznilo kontrasty v počasí naprieč kontinentom.

Na záver situáciu zhrnula strategická riaditeľka pre klímu v ECMWF Samantha Burgess, podľa ktorej január 2026 jasne ukázal, že klimatický systém dokáže prinášať extrémne chladné počasie v jednej časti sveta a extrémne teplo v inej v rovnakom čase. Zdôraznila, že hoci ľudská činnosť naďalej spôsobuje dlhodobé otepľovanie planéty, schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa rastúcemu počtu extrémnych prejavov počasia bude v nasledujúcich rokoch kľúčová.