Požiar v Černobyľskej zóne sa stále nepodarilo uhasiť. Ako je na tom radiácia?

Podľa informácií zo soboty 9. mája požiar zasiahol územia v okolí viacerých opustených obcí vrátane Teremci, Opači či Paryšiv. Oheň sa rozšíril aj do ďalších častí zóny a plamene už zasiahli aj niektoré opustené domy. Ide o oblasť, ktorá je od havárie jadrovej elektrárne v roku 1986 dlhodobo neobývaná, no stále si vyžaduje prísny monitoring.

Odhadovaná plocha zasiahnutá požiarom dosahuje približne 1200 hektárov. Najzložitejšia situácia je aktuálne na ľavom brehu rieky Pripiať, kde sa sústreďujú hlavné sily a technika.

Hasiči sa zameriavajú najmä na likvidáciu požiaru v okolí obcí Teremci a Opači, menšie požiare sú hlásené aj v Korohodskom regióne. K výraznému zhoršeniu situácie prispeli silné nárazy vetra. Tie umožnili, aby sa oheň na niektorých miestach šíril cez koruny stromov.

Takýto korunový požiar je mimoriadne nebezpečný, pretože sa šíri rýchlejšie než bežný pozemný požiar a jeho hasenie je podstatne náročnejšie. Práve týmto spôsobom sa plamene rozšírili aj na ľavom brehu rieky Pripiať.

Radiácia je zatiaľ v norme

Pri požiaroch v Černobyľskej zóne je najväčšou otázkou vždy radiačná bezpečnosť. Ukrajinské úrady však uvádzajú, že radiačné pozadie v oblasti požiaru zostáva v norme. Hodnoty sa podľa dostupných údajov pohybujú približne od 0,19 do 0,35 μSv/h, čo zodpovedá rozsahu dlhodobých pozorovaní pre túto oblasť.

Radiačná situácia v zóne je monitorovaná v reálnom čase, a to aj prostredníctvom systému „EkoZagroza“. Ukrajinské úrady zároveň informovali, že prekročenie prípustných koncentrácií rádionuklidov v ovzduší pre obyvateľstvo mimo vylúčenej zóny sa aktuálne neočakáva. To znamená, že požiar síce prebieha v citlivom a kontaminovanom území, no podľa doterajších meraní nepredstavuje bezprostrednú radiačnú hrozbu pre širšie okolie.

Napriek tomu sú požiare v Černobyľskej zóne vždy rizikové. V pôde, vegetácii a lesnom poraste sa totiž stále nachádzajú zvyšky rádioaktívnych látok z havárie jadrovej elektrárne. Pri horení sa môžu prachové častice a aerosóly dostať do ovzdušia a následne sa presúvať s vetrom. Preto je dôležité nielen samotné hasenie, ale aj priebežné meranie radiácie a sledovanie smeru šírenia dymu.

Likvidácia požiaru je mimoriadne komplikovaná aj pre vojnové riziká. Na niektorých úsekoch sa hasenie nevykonáva z dôvodu mínového nebezpečenstva. Les v týchto častiach musia záchranné zložky nechať vyhorieť, pretože vstup hasičov by bol príliš nebezpečný. Takýto postup síce znižuje riziko strát na životoch, no zároveň môže predĺžiť trvanie požiaru a zväčšiť jeho následky.

Do zásahu je nasadených 367 príslušníkov a 84 kusov techniky. Práce pokračujú nepretržite a záchranné zložky sa snažia zabrániť ďalšiemu šíreniu plameňov do okolitých lesných porastov. Situáciu komplikuje aj charakter územia, keďže ide o rozsiahle, čiastočne zarastené a opustené oblasti, kde sa po desaťročiach bez trvalého osídlenia vytvorili husté porasty.

Požiare v Černobyľskej zóne nie sú výnimočné, no každý väčší požiar v tejto oblasti vyvoláva zvýšenú pozornosť. V minulosti sa už viackrát ukázalo, že dym z požiarov v kontaminovaných oblastiach môže prenášať častice na väčšie vzdialenosti. Práve preto je súčasná situácia pozorne sledovaná nielen hasičmi, ale aj odborníkmi na radiačnú bezpečnosť a ochranu životného prostredia.

Aktuálne dostupné údaje sú upokojujúce najmä z pohľadu radiácie. Hodnoty radiačného pozadia sa držia v norme a úrady neočakávajú prekročenie prípustných koncentrácií rádioaktívnych látok v ovzduší mimo zóny. Samotný požiar však stále nie je úplne zlikvidovaný a situácia sa môže meniť v závislosti od vetra, dostupnosti terénu a možností zásahu.

Najbližšie hodiny tak budú rozhodujúce najmä pre hasičov priamo v teréne. Ich cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu požiaru, ochrániť zvyšné objekty v zasiahnutej oblasti a udržať situáciu pod kontrolou. Obyvatelia mimo Černobyľskej vylúčenej zóny sa podľa aktuálnych informácií nemusia obávať zvýšenej radiácie, no monitoring bude pokračovať aj naďalej.