Práškujú nás a sypú na nás niečo z lietadla? Opäť príde nad Slovensko prach

Pri každej výraznejšej epizóde saharského prachu sa opäť objavujú rovnaké otázky a rovnaké konšpirácie. Na sociálnych sieťach sa šíria tvrdenia, že nás vraj „práškujú lietadlá“ a že prach na autách či oknách nemá prírodný pôvod. Stačí však úplne jednoduchá matematika a je jasné, že takéto tvrdenia nedávajú žiadny zmysel.

Saharský prach sa do našej oblasti dostáva prirodzene v atmosfére. Ide o jemné prachové častice, ktoré sú vyzdvihnuté nad púšťou silným vetrom a následne ich vzdušné prúdenie prenáša tisíce kilometrov nad Stredomorie a ďalej do Európy. To nás čaká aj teraz a do Európy mieri množstvo prachu.

Keď sa potom zmenia podmienky v atmosfére, prach sa začne usádzať na zem. Niekedy padá pomaly a postupne, inokedy ho k povrchu výraznejšie stiahne dážď.

Práškujú nás lietadla? Toto je prepočet

Najbližšie dni sa k nám dostane množstvo prachu, ktoré zodpovedá zhruba 0,5 gramu prachu na meter štvorcový. Na prvý pohľad to znie ako zanedbateľné množstvo. Slovensko má však rozlohu približne 49-tisíc kilometrov štvorcových, čo predstavuje 49 miliárd metrov štvorcových. Ak túto plochu vynásobíme pol gramom, dostaneme celkové množstvo 24 500 ton prachu.

To je obrovské číslo. Pre lepšiu predstavu: Boeing 737-800 unesie približne 20 ton nákladu. Ak by teda niekto chcel nad Slovensko „vysypať“ 24 500 ton materiálu z lietadiel, potreboval by na to asi 1 225 plne naložených lietadiel typu Boeing 737-800.

A to hovoríme len o variante, že na meter štvorcový spadne iba pol gramu prachu. Ak by ho bolo viac, počet potrebných lietadiel by ešte prudko rástol. Pri 1 grame na meter štvorcový by už išlo o približne 49 000 ton materiálu, teda o viac než 2 400 plne naložených lietadiel.

Predstava, že by nad Slovenskom nepozorovane lietali tisícky lietadiel, ktoré by celé hodiny či dni sypali piesok alebo prach, je úplne absurdná. Takáto operácia by bola logisticky, technicky aj ekonomicky nereálna. Museli by existovať obrovské množstvá materiálu, stovky až tisíce letov, letisková infraštruktúra, tankovanie, nakládka a predovšetkým by takúto masívnu leteckú prevádzku nebolo možné utajiť. Naviac niekto na Sahare by tieto lietadlá musel neustále napĺňať.

Realita je pritom oveľa jednoduchšia a úplne prirodzená. Prach k nám neprinášajú lietadlá, ale atmosférické prúdenie. Nad severnou Afrikou sa pravidelne zdvíhajú obrovské masy saharského prachu, ktoré sú následne unášané vo vyšších vrstvách atmosféry nad Európu.

Keď sa prach začne usádzať, vidíme jeho stopy na autách, parapetoch, oknách či záhradnom nábytku. Ak navyše zaprší, vytvorí sa známy špinavý povlak, ktorý mnohých prekvapí.

Práve dážď býva dôvodom, prečo je prach na povrchoch taký výrazný. V meteorológii rozlišujeme suchú a mokrú depozíciu. Pri suchej depozícii prach sadá na zem postupne aj bez zrážok. Pri mokrej depozícii ho z atmosféry „vymyje“ dážď alebo prehánky. Výsledkom sú špinavé kvapky a zreteľné nánosy na autách či oknách. Nejde však o nič umelé, ale o bežný prírodný jav.

Saharský prach v našich končinách nie je nič výnimočné. Objavuje sa viackrát do roka a jeho intenzita závisí od synoptickej situácie, smeru prúdenia aj od toho, či sa nad našou oblasťou vyskytujú zrážky. Niekedy ho sotva zbadáme na oblohe, inokedy zafarbí oblohu do mliečna a po daždi zanechá výrazné stopy.

Jednoduché počty teda hovoria jasne. Keby nás mal niekto „práškovať“ z lietadiel, muselo by ísť o stovky až tisíce nákladných letov s desiatkami tisíc ton materiálu. To je očividný nezmysel. Oveľa realistickejšie a najmä vedecky správne vysvetlenie je to, ktoré pozná meteorológia už desaťročia — prach k nám jednoducho dofúkal vietor až zo Sahary.