Práve skončená vlna horúčav v Európe zabila tisíce ľudí, tvrdia vedci

Výskum vedcov z Imperial College London a London School of Hygiene & Tropical Medicine sa zameral na obdobie od 23. júna do 2. júla 2025, keď sa Európa zmietala v silnej vlne horúčav. Podľa výsledkov analýzy klimatická zmena spôsobila zvýšenie počtu úmrtí počas tohto obdobia približne o 1 500 v dvanástich sledovaných európskych mestách.

Vedci poukazujú na to, že vlny horúčav sú extrémne nebezpečné a smrteľné, pričom počet oficiálne hlásených obetí je často podhodnotený. Doposiaľ existovali len štúdie, ktoré odhadovali vplyv klimatickej zmeny na smrtnosť počas jednotlivých horúcich epizód. Nová štúdia je však prvá, ktorá sa pokúsila kvantifikovať počet úmrtí, ktoré je možné priamo pripísať klimatickej zmene v súvislosti s konkrétnou vlnou horúčav.

„Zmeny klímy spôsobili oveľa vyššie teploty, než aké by sme mali bez ich vplyvu, a tieto teploty sú oveľa nebezpečnejšie,“ vyjadril sa pre agentúru Reuters výskumník Ben Clarke z Imperial College London. V niektorých mestách, ako sú Barcelona, Madrid, Londýn alebo Miláno, boli podľa štúdie zaznamenané teploty až o štyri stupne Celzia vyššie oproti tomu, čo by sa očakávalo bez prítomnosti klimatickej zmeny.

Kľúčovým faktorom pri otepľovaní je podľa autorov štúdie spaľovanie fosílnych palív – uhlia, ropy a zemného plynu. Ich masívne využívanie v posledných desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálnych teplôt, čo sa prejavuje aj pri extrémnych výkyvoch počasia, ako sú vlny horúčav.

Vĺn horúčav v Európe bude viac

Vedci upozorňujú, že ak svet nepodnikne rázne kroky k obmedzeniu spaľovania fosílnych palív a k dosiahnutiu klimatickej neutrality, extrémne teploty budú naďalej narastať, rovnako ako počet obetí. Zvlášť ohrozenou skupinou počas vĺn horúčav sú seniori nad 65 rokov a ľudia s chronickými ochoreniami. Títo jedinci častejšie podliehajú tepelnému stresu, dehydratácii a komplikáciám, ako sú kardiovaskulárne či respiračné problémy. Okrem ľudských tragédií však horúčavy spôsobujú aj zvýšený tlak na zdravotnícky systém a energetické siete, keďže stúpa dopyt po zdravotnej starostlivosti a klimatizácii.

Situáciu v Európe potvrdzuje aj klimatický program Copernicus. Podľa jeho analýzy bol jún 2025 v západnej Európe najteplejší v histórii meraní. Priemerná teplota vzduchu dosiahla +20,49 stupňa Celzia, čo je o 2,81 stupňa viac než dlhodobý priemer z rokov 1991–2020. Nadpriemerné teploty pritom zasiahli väčšinu západnej a strednej Európy.

Tieto zistenia sú ďalším varovným signálom, že klimatická zmena nie je abstraktnou hrozbou budúcnosti, ale realitou, ktorá má už dnes citeľné dopady na životy ľudí. Zvyšujúca sa frekvencia a intenzita vĺn horúčav, ktoré si vyžadujú stovky až tisíce obetí, ukazuje, že spoločnosť musí konať okamžite. Opatrenia na zníženie emisií, adaptácia miest na extrémne počasie a ochrana zraniteľných skupín obyvateľstva musia byť prioritou.

Európa patrí medzi regióny, ktoré sú na zmeny klímy obzvlášť citlivé. Urbanizácia, starnúca populácia a nepostačujúce opatrenia na zvládanie horúčav zvyšujú riziko negatívnych dopadov. Mnohé európske mestá už zavádzajú systémy včasného varovania, zlepšujú zelenú infraštruktúru a hľadajú spôsoby, ako zvýšiť odolnosť svojich komunít. Avšak bez globálnych zmien v energetickej politike zostanú tieto snahy len čiastočným riešením.

Záver správy je jasný: ak chce ľudstvo zabrániť ešte tragickejším následkom, musí prestať odkladať zásadné klimatické opatrenia. Vysoké teploty už teraz zabíjajú a každá zbytočná minúta nečinnosti môže znamenať ďalšie životy v ohrození.