Prečo bola tsunami po zemetrasení na Kamčatke menšia, než sa očakávalo?

Zemetrasenie vyvolalo vlny, ktoré zasiahli Havajské ostrovy aj západné pobrežie USA. Vlny vysoké až 4 metre spôsobili závažné škody v niektorých pobrežných oblastiach blízko epicentra. Očakávania však boli omnoho dramatickejšie – najmä vzhľadom na veľkosť zemetrasenia, ktoré patrí medzi najsilnejšie zaznamenané v histórii.

Prečo teda tsunami nebola rozsiahlejšia, napríklad v Japonsku, ktoré je k Kamčatke oveľa bližšie než zvyšok Pacifiku? Odpoveď sa skrýva v geológii – konkrétne v hĺbke a charaktere zemetrasenia a spôsobe, akým sa pohybujú tektonické dosky v tejto oblasti.

Zemetrasenie súviselo s pohybom Pacifickej tektonickej dosky, ktorá sa pohybuje severozápadne a podsúva sa pod Severoamerickú dosku pod Kamčatkou v procese zvanom subdukcia. Podľa Americkej geologickej služby (USGS) je miera tohto pohybu asi 80 mm ročne, čo patrí medzi najrýchlejšie pohyby na hraniciach tektonických platní.

Aj keď je tento pohyb zdanlivo pomalý, v skutočnosti dochádza ku náhlemu posunu o niekoľko metrov, keď sa napätie uvoľní. Pri takomto veľkom zemetrasení sa pohyb odohráva na kontakte medzi platňami na ploche až 400 x 150 kilometrov. Tento náhly posun morského dna je tým, čo vytvára tsunami – teda obrovské objemy vody, ktoré sa naraz posunú.

Ako vzniká tsunami?

Väčšina tsunami vzniká, keď sa morská hladina prudko zdvihne alebo poklesne v dôsledku pohybu morského dna. Ak by sa napríklad morský reliéf zdvihol o jeden meter na ploche 200 x 100 km v oblasti, kde je hĺbka mora približne kilometer, objem posunutej vody by stačil na naplnenie štadióna vo Wembley až 17,5 miliónkrát.

Takto vytvorené vlny sa potom šíria všetkými smermi. Na otvorenom mori si ich lode ani nevšimnú, no pri priblížení k pobrežiu sa vlna spomaľuje a narastá do výšky. To spôsobuje ničivé záplavy na pobreží – ak sú podmienky správne.

Tento raz sa však vlna nerozvinula do očakávanej ničivej sily. Dôvodom bola predovšetkým väčšia hĺbka epicentra. Zemetrasenie pri Kamčatke malo hypocentrum v hĺbke približne 20,7 kilometra, čo je hlbšie než napríklad známe ničivé zemetrasenia v Japonsku v roku 2011 alebo pri Sumatre v roku 2004.

Väčšia hĺbka znamená, že vertikálny pohyb morského dna bol menší. Zároveň to znamená, že pohyb prebiehal o niečo menej náhle, čo tiež znižuje energiu, ktorú prenesie do oceánu. Menší posun dna znamená menší objem vody, a teda menšiu a menej ničivú tsunami.

Aj preto boli v niektorých častiach Pacifiku výstrahy pred tsunami zrušené ešte skôr, než dorazili vlny. Vlna jednoducho nemala dostatočnú silu na to, aby spôsobila vážne škody vo vzdialenejších oblastiach.

Hoci zemetrasenie pri Kamčatke patrí medzi najsilnejšie zaznamenané, ukázalo sa, že veľkosť otrasov ešte nemusí automaticky znamenať katastrofálnu vlnu tsunami. Rozhodujúcim faktorom bola v tomto prípade jeho hĺbka, ktorá zabránila väčšiemu vertikálnemu posunu morského dna.