Prečo došlo pri Bratislave k zemetraseniu? Hrozia teraz dotrasy?

Zem sa dnes krátko popoludní triasla nezvyčajnou silou v okolí Bratislavy, ako aj v susednom Maďarsku a Rakúsku. Na takéto otrasy „našinec“ nie je zvyknutý a je pravda, že hoci k takýmto zemetraseniam u nás dochádza zriedka, nie sú vylúčené.

Len pre pár minútami došlo pri Bratislave k mimoriadne zriedkavej udalosti, a to k zemetraseniu o sile až 4,3 magnitúdy.

Ide o pomerne silné a citeľné zemetrasenie, ktoré v našich končinách vôbec nie je bežné. Zemetrasenie zaznamenal aj európsky EMSC, ktorý túto informáciu potvrdil.

K zemetraseniu došlo o 13:44 h s epicentrom len 2 km od Šamorína a 21 km od Bratislavy a s hypocentrom 10 km. Zemetrasenie bolo citeľné a pocítili ho viacerí obyvatelia v hlavnom meste aj širšom okolí.

Zatiaľ nie sú známe žiadne škody. Podľa prvých informácií pocítili zemetrasenie obyvatelia v okruhu 100 km, a to aj na území Maďarska a Rakúska.

Prečo došlo pri Bratislave k zemetraseniu?

Zemetrasenie v okolí Bratislavy je dôsledkom uvoľnenia nahromadeného napätia na zlomoch v oblasti Malých Karpát a Viedenskej panvy. Hoci Slovensko nepatrí medzi silne seizmicky aktívne oblasti, západ krajiny je geologicky pomerne dynamický.

Bratislava leží na styku viacerých geologických jednotiek – Alpsko-karpatského systému a Viedenskej panvy.

Tieto oblasti vznikli pri kolízii africkej a eurázijskej litosférickej platne. Aj keď hlavná fáza vrásnenia prebehla pred miliónmi rokov, napätie v zemskej kôre sa tu uvoľňuje dodnes.

Prečo práve teraz?

Zemetrasenie nevzniká „z ničoho“. Dochádza k nemu, keď sa dlhodobo hromadí napätie na zlomovej línii, keď sa trenie medzi blokmi hornín náhle povolí alebo keď sa energia uvoľní vo forme seizmických vĺn.

Ide o prirodzený proces. Väčšina otrasov v tejto oblasti má nízku magnitúdu (často pod M3), no keď je hypocentrum plytké, môžu byť citeľné.

V širšom regióne západného Slovenska a severovýchodného Rakúska sa slabé zemetrasenia vyskytujú pravidelne. Historicky silnejšie otrasy zasiahli napríklad oblasť Dobrá Voda (1906), Komárno či región Viedenskej panvy. Bratislava leží relatívne blízko aktívnych zlomov Malých Karpát, takže mierne otrasy nie sú výnimočné.

V tejto oblasti ide o prirodzenú regionálnu seizmicitu, nie o sopečnú aktivitu, ani o zásadnú tektonickú zmenu. Slovensko patrí medzi mierne seizmicky aktívne krajiny, nie však medzi rizikové oblasti typu Turecko či Taliansko.

Hrozia teraz dotrasy?

Áno – po zemetrasení môžu nasledovať dotrasy. Je to bežná a prirodzená súčasť seizmickej aktivity.

Keď sa na zlomovej ploche náhle uvoľní napätie (čo spôsobí hlavné zemetrasenie), časť blokov v zemskej kôre môže zostať v nestabilnej rovnováhe. Dotrasy sú menšie otrasy, ktoré vznikajú ako následok ďalšieho uvoľňovania tejto energie.

Môžu sa objaviť v priebehu hodín až dní po hlavnom zemetrasení, zvyčajne s nižšou magnitúdou a postupne sú menej časté a slabšie.

Po hlavnom zemetrasení môžu dotrasy trvať dni až týždne, niekedy aj mesiace, ale počet a intenzita sa postupne znižuje.