Prečo potrebujeme zimu s mrazom a snehom? Bez nich budeme mať problém
Zima nie je pre prírodu len obdobím spánku, ako sa často navonok zdá.
Zima nie je pre prírodu len obdobím spánku, ako sa často navonok zdá. Práve naopak – mráz a sneh zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, v akej kondícii bude pôda na jar. Posledné roky však čoraz častejšie prinášajú teplé zimy bez snehu, čo má citeľné dôsledky nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre lesy a krajinu ako celok.
Keď pôda v zime premrzne, prebieha v nej množstvo dôležitých procesov. Voda obsiahnutá v pôde pri zamŕzaní zväčšuje svoj objem, čím jemne rozrušuje pôdnu štruktúru. Výsledkom je kyprá, prevzdušnená pôda, ktorá na jar lepšie prijíma vodu a živiny.
Mráz má zároveň aj regulačnú funkciu. Pomáha obmedzovať množstvo prezimujúcich škodcov, lariev a choroboplodných zárodkov. Zimy bez mrazov často vedú k ich premnoženiu, čo sa následne prejaví vyšším výskytom škodcov počas vegetačnej sezóny.
Dôležitá zimná perina
Ešte dôležitejší než samotný mráz je sneh. Snehová pokrývka funguje ako izolačná vrstva, ktorá chráni pôdu pred extrémnymi mrazmi, ktoré by ju mohli spáliť. Aj pri silných mrazoch tak zostáva teplota pôdy relatívne stabilná, čo je kľúčové pre prežitie koreňov rastlín a pôdnych mikroorganizmov.
Zároveň ide o nenahraditeľný zdroj vody. Pomalé topenie snehu na jar umožňuje, aby voda vsiakla hlboko do pôdy, namiesto toho, aby rýchlo odtiekla preč. Práve vďaka snehu sa po zime dopĺňajú zásoby podzemnej vody a znižuje sa riziko jarného sucha.
Najproblematickejším scenárom je kombinácia silného mrazu bez snehu, tzv. holomrazy. V takom prípade pôda premŕza do veľkej hĺbky, poškodzuje sa koreňový systém rastlín a hynú aj užitočné pôdne organizmy. Na jar je potom pôda zhutnená, suchá a náchylnejšia na eróziu.
Aká zima je teda ideálna?
V našich podmienkach je preto ideálne zime vtedy, keď sú mierne mrazy so súvislou snehovou pokrývkou aspoň 10 až 30 centimetrov a táto trvalá pokrývka trvá aspoň niekoľko týždňov.
Takáto zima pôdu chráni, regeneruje a pripravuje ju na vegetačnú sezónu. Naopak, príliš teplé zimy bez snehu alebo extrémne výkyvy počasia znižujú jej úrodnosť a schopnosť zadržiavať vodu.
S postupujúcou klimatickou zmenou sa zimy so stabilnou snehovou pokrývkou stávajú čoraz vzácnejšími. Dôsledky sa neprejavujú okamžite, no na jar ich cítime v podobe sucha, nižšej úrody a zhoršenej kvality pôdy. To, čo sa deje v zime, má teda zásadný vplyv na celý zvyšok roka.
Tohtoročná zima po niekoľkých rokoch by teda mohla na jar prinavrátiť aspoň časť vlahy po dlhých suchých rokoch a o niečo lepšie pripraviť pôdu na jar a horúce leto.
