Prečo sú zimy čoraz miernejšie a snehu ubúda? Dôvody, ktoré menia zimu v Európe

Spomienky na dlhé mrazivé obdobia, súvislú snehovú pokrývku v nížinách či zamrznuté rieky sa v posledných rokoch stávajú skôr výnimkou než pravidlom. Nejde pritom len o subjektívny dojem – meteorologické merania potvrdzujú, že zimy v strednej Európe sú dnes výrazne miernejšie počasie a snehu je menej než v minulosti. Sú však roky, kedy to neplatí, avšak v priemere sú zimy čoraz teplejšie...

Globálne otepľovanie mení charakter zimy

Základným faktorom týchto zmien je globálne otepľovanie. Priemerná teplota Zeme sa od predindustriálneho obdobia zvýšila približne o 1,2 až 1,4 °C, pričom Európa sa otepľuje rýchlejšie než globálny priemer, varujú vedci. Zimy patria medzi ročné obdobia, ktoré sa otepľujú najvýraznejšie a práve na zimnom období je najviac badať dôsledky globálneho otepľovania a zmenu klímy. 

Aj malý nárast priemernej teploty má v zime veľký vplyv. Rozdiel 1 či 2 °C často rozhoduje o tom, či zrážky padajú vo forme snehu alebo dažďa. Výsledkom je menej snehových dní, častejšie lejaky a kratšie obdobia so súvislou snehovou pokrývkou.

Teplejšie oceány a častejší prílev mierneho vzduchu

Dôležitú úlohu na vplyv počasia v Európe zohrávajú aj oceány, ktoré akumulujú obrovské množstvo tepla. Atlantický oceán je v posledných desaťročiach výrazne teplejší než v minulosti a počas zimy uvoľňuje energiu do atmosféry. Do Európy tak čoraz častejšie prúdi teplý a vlhký oceánsky vzduch, ktorý prináša miernu zimu do centrálnej časti kontinentu. 

To sa prejavuje najmä v západnej a strednej Európe, kde prevláda západné až juhozápadné prúdenie. Namiesto suchého mrazivého vzduchu z východu prichádzajú časté tlakové níže s dažďom, vetrom a teplotami nad bodom mrazu.

Zmeny v atmosférickej cirkulácii

Zimy v minulosti boli často ovplyvnené dlhodobými blokujúcimi tlakových výšami nad severovýchodnou Európou alebo Ruskom, ktoré umožňovali prílev kontinentálneho arktického vzduchu. Takéto situácie sa dnes vyskytujú menej často alebo majú kratšie trvanie.

Polárny vír, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v rozložení zimného chladu, je síce častejšie narušený, no chladný vzduch sa často presúva do Severnej Ameriky alebo Ázie, zatiaľ čo Európa zostáva v teplejšom sektore cirkulácie, tak ako je tomu aj aktuálne. 

Menej snehu najmä v nížinách

Najvýraznejší úbytok snehu je pozorovaný v nížinách a nižších polohách. Sneh aj na Slovensku padá menej často a ak sa vytvorí snehová pokrývka, zvyčajne vydrží len krátko. Čoraz častejšie sa stretávame so situáciami, keď sneženie rýchlo prechádza do dažďa alebo je vzápätí vystriedané oteplením.

Na horách je situácia zložitejšia. Vo vyšších nadmorských výškach síce stále sneží a v niektorých prípadoch aj výdatnejšie než v minulosti, no snehová sezóna je kratšia. Hranica sneženia sa posúva vyššie a dážď zasahuje aj horské oblasti, kde kedysi prevládal trvalý mráz.

Lokálne vplyvy a zmena krajiny

Zmenu charakteru zimy urýchľujú aj lokálne faktory. Mestá vytvárajú tepelné ostrovy, v ktorých je teplota o niekoľko stupňov vyššia než v okolí. Zmena krajiny, úbytok lesov, mokradí a zadržiavania vody v pôde prispievajú k rýchlejšiemu otepľovaniu a topeniu snehu.