Prekvapí tohtoročná zima? NAJNOVŠIE výstupy z modelov hovoria jasne

Už sviatok svätého Martina naznačil, že biely kôň tento rok opäť mešká. Ani v nasledujúcich dňoch sa totiž nedočkáme sneženia, hoci začiatok budúceho týždňa prinesie zmenu. Po prechode studeného frontu k nám začne prúdiť chladnejší vzduch od severozápadu, čo by mohlo priniesť aspoň nejaké vločky do horských oblastí. Ochladenie sa udrží niekoľko dní a teploty by sa mohli dostať aj mierne pod dlhodobý priemer.

V polovici novembra sa denné maximá v nížinách bežne pohybujú len okolo +5 až +6 °C, takže mierny pokles teplôt nebude ničím výnimočným. Nočné hodnoty okolo nuly či mierne pod ňou sú pre túto ročnú dobu typické. Dlhodobejšie výhľady dokonca naznačujú, že posledný novembrový týždeň by mal byť opäť teplejší, a teda predčasný príchod zimy je veľmi nepravdepodobný.

V posledných týždňoch sa pritom objavilo množstvo správ, ktoré sľubovali tuhé mrazy či rekordné množstvo snehu. Niektoré z nich sa opierali o jav La Niña v Tichom oceáne.

Tento fenomén síce ovplyvňuje globálne počasie, no jeho vplyv na Európu je veľmi slabý a ťažko preukázateľný. Odborníci preto upozorňujú, že z jeho prítomnosti nemožno vyvodzovať konkrétne závery o európskej zime.

Čo naznačujú najnovšie výstupy z modelov?

Meteorológovia sledujú aj správanie polárneho stratosférického víru, ktorého kolaps môže spôsobiť vpád arktického vzduchu do nižších zemepisných šírok. V najbližších týždňoch sa očakáva pomerne skorá epizóda tzv. náhleho stratosférického oteplenia, ktorá môže vír oslabiť. Zatiaľ to však vyzerá, že dôsledky pocíti najmä Severná Amerika, zatiaľ čo pre Európu zostáva dopad veľmi nejasný. Ďalšie takéto udalosti môžu prísť aj počas zimy, no momentálne ich nemožno presne predpovedať.

K dispozícii sú aj nové dlhodobé sezónne predpovede z deviatich popredných meteorologických centier. Hoci sa ich výstupy v detailoch líšia, väčšina modelov sa zhoduje, že zima 2025/2026 bude mierne nadpriemerná alebo v blízkosti dlhodobého priemeru. Tento priemer je pritom stanovený na roky 1993 – 2016, ktoré už samy o sebe zahŕňajú teplejšie zimy, než boli kedysi bežné.

Modely ďalej naznačujú prevahu nižšieho tlaku vzduchu nad severnou Európou, čo podporuje západné prúdenie nad strednou Európou. To znamená častejší prísun teplejšieho oceánskeho vzduchu a teda menšiu pravdepodobnosť dlhodobých mrazov. V niektorých scenároch sa nad strednou Európou môže vytvoriť tlaková výš, ktorá by priniesla inverzné počasie – v dolinách chlad, hmla a smog, zatiaľ čo v horách by bolo pomerne teplo a slnečno.

Čo sa týka zrážok, väčšina modelov očakáva nadpriemerné množstvo na severe kontinentu, zatiaľ čo v strednej Európe, vrátane Slovenska, signál zatiaľ chýba. Nedá sa teda s istotou povedať, či bude snehu viac alebo menej ako zvyčajne. Zatiaľ však nič nenaznačuje, že by nás čakali snehové kalamity či mimoriadne suchá zima.

K miernemu priebehu zimy prispieva aj výnimočne teplé more pri európskych brehoch, ktorého teplota je miestami až o 3 °C vyššia ako normál. Tento faktor spôsobuje, že vzduch prúdiaci z Atlantiku sa otepľuje, čo ďalej znižuje šancu na prienik skutočne studeného arktického vzduchu.

Záver je teda pomerne jasný – tuhú zimu zatiaľ nič nenaznačuje. Aj keď sa v decembri či januári môžu objaviť kratšie chladné epizódy s mrazmi a snežením, celkovo by mala byť zima skôr mierna a nadpriemerne teplá. A kto čaká romantické snehové Vianoce? Aj tie sú podľa súčasných modelov zatiaľ skôr menej pravdepodobné.