Presne o 4 týždne si pospíme o hodinu kratšie. Na Slovensku prejdeme na letný čas

V noci zo soboty 30. marca na nedeľu 31. marca sa skončí platnosť stredoeurópskeho času (SEČ). V nedeľu o 02:00 h ráno sa hodinky posunú o hodinu dopredu, teda na 03:00 h.

Posledná marcová víkendová noc tak bude o hodinu kratšia. Stredoeurópsky čas (nesprávne sa nazýva aj "zimný čas") predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a ďalšie okolité štáty.

História striedania času

Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory. Prechodne ho niektoré krajiny využívali počas prvej svetovej vojny - od 14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československej republike.

V súčasnej podobe letný čas ako prvé zaviedlo v roku 1976 Francúzsko, v Československu platil od roku 1979, pričom dôvodom bola tiež energetická kríza. Letný čas sa začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci (od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu), končil sa počas posledného septembrového víkendu. Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na 2. hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.

Časom sa ukázal úsporný efekt ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času ostalo lepšie využitie denného svetla v letnom období. Preto sa tiež v angličtine pre letný čas používa označenie „Daylight Saving Time“ (DST, čas šetriaci denné svetlo). Na Slovensku vďaka letnému času zapadá po 19.00 h slnko od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda pri celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.

Už od svojho zavedenia malo striedanie času aj odporcov, argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu v roku 2018 navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Európsky parlament tento návrh schválil 29. marca 2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú celoročne.

Diskusiu o tejto téme však prerušili krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine. V Európe sa tak budú časy striedať minimálne do roku 2026.

Letný a zimný čas a ich vplyv na ľudský organizmus

Každý človek má tzv. vnútorné alebo biologické hodiny a väčšina z nás funguje na báze istých vnútorných cyklov, ktoré sa pravidelne opakujú – spánok, vstávanie, jedenie, čas ostražitosti, oddych, útlm a pod. Odborne sa našim biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus alebo cyklus či biorytmus. „Ide vlastne o adaptáciu nášho tela na pravidelne sa opakujúce okolnosti. Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych,“ vysvetlila pre TASR Tatiana Kocúrková, farmaceutická laborantka. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly.

Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku. „Prílišné zmeny v týchto hladinách môžu prispieť k zvýšeniu rizika srdcových ochorení, cukrovky a dokonca aj k depresii. Ak sú biologické hodiny v súlade s podmienkami prostredia, máme dobrú náladu, sme výkonnejší, lepšie odolávame chorobám a máme kvalitnejší spánok. A naopak, ak sa biologické rytmy rozladia, či už navzájom v rôznych orgánoch alebo vo vzťahu k vonkajšiemu prostrediu, je problém najskôr so spánkom, neskôr s výkonnosťou a môže to vyústiť až k rôznym, najmä civilizačným ochoreniam,“ pokračuje farmaceutická laborantka. Náš organizmus dokáže vyviesť z rovnováhy aj jedna hodina a hoci je negatívnych vplyvov viacero, všetky sa točia okolo zmeny pravidelnosti nášho biologického rytmu.

Je pre nás zdravé a najprirodzenejšie, ak sa prebúdzame do ranného svetla a ideme spať za tmy, dodržiavame spánkový režim, chodíme spať v rovnakú hodinu a v rovnakú hodinu vstávame. Pri zmene času je tento režim narušený. „Dôvodom je aj fakt, že organizmus začína približne po 21.00 hod. vylučovať spánkový hormón melatonín. Tento hormón podporuje spánok a pomáha nášmu telu uvoľniť sa a pripraviť sa na spanie. Zmeny času môžu rozhádzať našu spánkovú rutinu, spôsobiť problémy so spánkom a narúšať náš biorytmus, čo môže byť sprevádzané ospalosťou, únavou, ale napríklad aj dezorientáciou,“ hovorí Tatiana Kocúrková.

Zmena času zvyčajne veľmi negatívne vplýva aj na pozornosť a koncentráciu, čo môže byť do značnej miery spôsobené práve problémami so spánkom. Znížená pozornosť je častou príčinou rôznych úrazov, predovšetkým pracovných a môže zvyšovať aj nehodovosť na cestách.