Prestaňte močiť do mora, vyzvala vedkyňa. Škodí to

Letná dovolenka pri mori je pre mnohých spojená s bezstarostným kúpaním a oddychom. Švédska biologička Anna Björnová však prichádza s varovaním, ktoré môže tento pohľad zmeniť: ľudia by mali prestať močiť do mora, pretože tým škodia morskému ekosystému.

Kým jej výzva sa týka najmä citlivého Baltského mora, odborníci z Chorvátska situáciu na Jadrane vnímajú odlišne.

Prečo je močenie v Baltskom mori problém?

Anna Björnová, ktorá vedie centrum pre Baltské more v štokholmskom múzeu Skansen, upozorňuje na priamu súvislosť medzi ľudským močom a premnožením špecifického druhu rias. Problémom sú takzvané vláknité riasy, pre ktoré je moč bohatým zdrojom živín.

„Asi jeden liter ľudskej moči skutočne zvýši rast na päť až sedem kilogramov vláknitých rias,“ varovala Björnová pre stanicu Sverige Radio.

Tieto riasy sa vďaka prísunu živín z moču rýchlo šíria, prichytávajú sa na morských živočíchoch a vytláčajú iné, pre ekosystém prospešné druhy rias. Tým sa narúša prirodzená rovnováha a poškodzuje sa morský život. Švédska biologička preto odporúča močiť radšej na súši, kde to rastlinám neškodí.

Tento problém neberú všade na ľahkú váhu. Napríklad v Portugalsku je močenie do mora prísne zakázané a za jeho porušenie hrozí pokuta až do výšky 750 eur.

Jadran je odolnejší, väčším problémom sú fekálie

Kým v Baltskom mori môže mať močenie citeľný dopad, situácia v Jadranskom mori je podľa miestnych expertov iná. Biológ Paolo Paliaga z Prírodovedeckej fakulty Univerzity v Pule upokojuje dovolenkárov a tvrdí, že na chorvátskej strane Jadranu tento zvyk nepredstavuje významný problém.

„Dopad na biocenózu je minimálny. Nemali by sme to považovať za problém,“ uviedol Paliaga pre portál morski.hr.

Odborníci sa však zhodujú, že omnoho väčšou hrozbou ako moč sú pre more fekálie. „Väčší problém je, ak sa jedná o výkaly, pretože tie obsahujú oveľa vyššiu koncentráciu baktérií,“ vysvetlil Paliaga.

Fekálne znečistenie, často spôsobené nedostatočným čistením odpadových vôd, predstavuje vážne hygienické riziko a môže viesť k zúfalstvu miestnych obyvateľov, ako sa to stalo napríklad v niektorých oblastiach Dalmácie.

Zdá sa teda, že odpoveď na otázku, či močiť do mora, závisí od konkrétnej lokality. Kým v uzavretých a menej slaných moriach, ako je Baltik, môže aj malý prísun živín narušiť krehkú rovnováhu, v dynamickom a rozľahlom Jadranskom mori je tento vplyv zanedbateľný.

Jedno je však isté – najväčšou hrozbou pre čistotu morí zostáva priemyselné znečistenie a vypúšťanie odpadových vôd.